Preteky

Už tradične tri týždne po Slavkáči sme štartovali Magistrálu. V piatok sa začali v Ždiari schádzať výberoví bežci a šťastlivci z lotérie. Limit 200 ľudí kvôli ochrane prírody je optimum i čo sa týka organizácie, bezpečnosti a komfortu. Na konci Monkovej doliny v Hoteli Magura je perfektné zázemie pretekov, s parádnym výhľadom na Belianky.   Listina prekárov bola zverejnená pár mesiacov dopredu. No neskorší víťazi v kategóriách prejavili záujem až neskôr a boli doplnení až na poslednú chvíľu. Vždy budeme dbať na kvalitu, výkony a po

Som si minulý rok sľúbil, že na jemne naklonené rovinky medzi PO a KE už sa trápiť nepôjdem. Ale ma El Prezidente ako správneho chamtivca ukecal symbolickým štartovným – vraj pre každého, kto bol všetky ročníky. A ešte že vraj vybaví počasie. Tak som v prvú augustovú sobotu odštartoval posledný diel môjho tohoročného zábavného seriálu „Možno príde aj vrtuľník“. Po Živloplaze, H100, MF100 a NTS bolo vhodné doraziť sa štýlovo, niečim „menej náročným“. Lebo na spamätanie sa zo stovky potrebujem aspoň tri týždne, tento seriál bol vša

Koniec júla patrí vo Vysokých Tatrách prestrelke najlepších bežcov-vrchárov zo Slovenska a okolitých krajín. Tento rok tomu nebolo inak a kvalita dorazila vo všetkých troch kategóriach. Inak však to bolo na trati, po ktorej sa bežalo...   Po druhý raz v osemročnej histórii bol cieľ skrátený a umiestnený do nižších polôh. V roku 2012 sa bežalo po „Nos“ do výšky 2300m kvôli nízkej viditeľnosti a námraze, hore totiž mrzlo a chodník bol zaľadnený. Tento rok bol cieľ ešte nižšie na „Maximiliánke“ (1530mnm). Už ráno pred štartom o 8:30

Tohoročná (už štvrtá) Ultra Fatra mala teda poriadne šťastie a o vzrušenie sa postaralo, ako inak, najmä počasie. Nie dosť, že je to parametrami (55km/3800m) najextrémnejšie „malé ultra“ na Slovensku – ešte aj predpovede na sobotu boli poriadne „búrlivé.“ Už v piatok popoludní sa Slovenskom sunul od západu pás búrok a organizátorský šéf sa modlil k Aladinovi a všetkým predpovedným modelom, ktoré našiel na webe. V sobotu ráno pri nastupovaní do autobusov v Ružomberku hromy – blesky, ťažké kvapky, nad hrebeňom sivá deka. To najhoršie al

Všetkým na známosť sa dáva, že v dňoch 19. až 21. júla tohoročného sa v leteckom koridore medzi letiskami Telgárt a Donovaly uskutočnili vševesmírne oslavy na počesť už desiateho tryskového preletu hrebeňa nízkotatranského, ktorý sa uskutočnil už jedenásty raz. Ak číslam náhodou niekto nerozumie, nech len proste nepodlieha panike a berie to ako fakt. Alebo nech si to vysvetlí tak, že Stíhačka preletela desiaty raz celú trasu, od štartu až po cieľ. Nie ako pred pár rokmi, keď ju počasie už na začiatku zrušilo. To sú špekulácie s číslami, že?

Keď Maťo Drozd po ročnej pauze ohlásil, že okrem tradičnej stovky a polovičky bude v Malej Fatre aj niečo dlhšie, srdce masochistu zaplesalo. Na domácom ihrisku sa rozbiť, to môžem... Šírili sa najprv zvesti, že pôjdu dvojice. Potom, že sa pôjde tam a nazad... Takže keď bola otvorená registrácia, už aj som tam bol. A až potom som si pozrel trasu – a vlasy mi vstali dupkom, od hrôzy. To čo je za nezmysel???   Samozrejme, cieľ spoločný so stovkou, vo Fačkovskom sedle. Jasné, lebo nazad do Terchovej by to bolo organizačne ťažké až nemožné (pohyb v�

Prvé čo mi napadlo, keď som videl info o tejto novej stovečke, bolo niečo ako „alergikova smrť“. Lebo tá kombinácia dátumu a lúčnej krajiny, ktorá na trase prevláda... Navyše, ako sa blížil dátum štartu, dvíhali sa aj teploty v predpovediach. V piatok už bolo isté, že vlna horúčav bude vrcholiť práve v sobotu. Do toho varovania meteorológov, že aj ozónu je o dosť menej ako by malo byť... A zas v kombinácii s pílovitým profilom a s tou otvorenou krajinou, no poriadny horor sa črtal. Ale tak to majú ultrapankáči radi, nie? Prebehnúť sa niekde v ideáln

  Memoriál Jána Stilla 2019 v Novej Lesnej má významné výročie. V dňoch 19. a 20. júla sa uskutoční už 20. ročník tohto unikátneho podujatia  a opäť prinesie zaujímavé športové súboje a novinky...   Vážení priatelia, bežeckí nadšenci, v dňoch 19. 7. – 20. 7. 2019 sa bude konať už 20. ročník podujatia Memoriál Jána Stilla. Tento športový projekt je určený pre všetkých fanúšikov športu – pre profesionálnych i amatérskych bežcov, pre ich sprievodné tímy, rodinných príslušníkov i návštevníkov, ktorí prídu povzbudzovať. Je

Hlavná páchateľka, nemenovaná J.B., sa vlani nechala počuť, že nebude nasilu tlačiť trasu do kilometrov, že pravé ultra predsa nemusí byť cez 100, že nemusí obsahovať všetky miestne brutality... A tak, proste chce zážitok pre ľudí, trochu kratší masochizmus ako obvykle. Len či aj menší, že? Ale dobre spravila (som si myslel do rána 1.6.). Predstavil som si totiž myšlienkové procesy mierne pokročilého masochistu: Nonstopbeh som dal, Ultrafatru som dal, len na stovku sa ešte necítim... Ale aha: Živloplaz má len 77, ideál! Prevýšenie ľudské a tam na hr

Nenápadné a takmer neoficiálne komunitné pobehanie z Teplíc do Teplíc, obchvatom doliny Tepličky? Už nie - už vlani sa prudko zmenilo a zoficiálnilo, moderne sa zinternetizovalo (https://www.strazovska50.sk/) a teraz mu vraj pribudli aj nejaké oficiálne povolenky na najbližších pár rokov. Rastúca, priam vševesmírna známosť o termíne konania a o vysokej kvalite usporiadania – a za málo peňazí k tomu, plus parádne počasie, to všetko sa podpísalo na rekordnej účasti takmer 130 dvojnožcov. Stúpol aj počet štvornožcov oproti vlaňajším trom. Čiže v 

Na počiatku bola Julka: „Koľko že to máš rokov? Čoooo, taký starý ch... a ešte si nebol na Lazovke???“ No, to ťažko vysvetľovať, keď v apríli ešte len lyže odkladám a kým sa rozbehám, je pomaly jún. Ale aj ďalšie okolnosti tento rok zapôsobili, tak som sa teda na najstaršiu z mladých stoviek prihlásil: dvanásty ročník – tucstovkový. Aj som zaplatil. A hneď na to mail od Slava, že mi prachy pošle nazad, lebo že som štvorstý prihlásený a že mám štartovné za štyri Eurá. Nechápal som, aká to môže byť robota ukecávať orga, aby si tie prachy

Počet „silvestrákov“ sa oproti vlaňajšku rozrástol tuším o jeden nový. Ale ten najstarší je len jeden. Vo Vrútkach sa bežalo už 38. raz. A na certifikovanej trati keby niečo - rovných 10 kilákov na päť kolečiek ako furt, to by si mali bežci vážiť. Aj tí, ktorí si netrúfajú po vianočných sviatkoch sa odvážiť. Ale o to tu (ako vždy) nejde, že? Perfektný servis, pritom štartovné len symbolické a Pan Pšeceda ešte aj počasie vybavil. V podstate opačné ako vlani – nočný dážď sa teraz zmenil na denné sneženie, čo je ten lepší variant. Le

Divný názov pre bežecké preteky, nie? Neodrádza bežcov? Ortodoxných rovinárov možno hej, ale tí tu nikomu nechýbajú. Bobrovec a blízky vesmír je také skialpové epicentrum a v polovici novembra už sa všetci (bielym práškom posadnutí) tešia ako malé deti, aj keď sa len ranný srieň objaví. Takže ideálny čas na porovnanie kvality vyrysovaných lýtok. Náznak, ako kto vstúpi do sezóny. Preto aj trať sklonom podobná skialpovej, veľmi sa tu nebehá: na 3,7 km prevýšenie 600 m. Od poslednej chalupy pod kameňolomom k Chate pod Náružím, po modrej. Proste ski

 Margecany 3.11. 2018 Na východe nič nie je. V Margecanoch akurát kopec koľajníc. Tak sme sa na to boli pozrieť v sobotu na vlastné oči. Domáci rodák a vyhodňarska bežecká legenda Julo Kaľavský si totiž zmyslel už pred pár rôčkami, že sa bude behať aj z Margecian na Roháčku. Tento miestny kopec najvyšší prečnieva nad údolím takmer 800 výškových metrov. Julo ale rád behá, nielen do kopca kráča a tak trať natiahol na 8 kilometrov aj po miestnych zvážniciach. Na jeseň všetky pasce prikrylo lístie a tak sa bežci mali načo tešiť. Vychutnávači sa z

Tento rok Sherpa napísala svoj 34. ročník a zároveň po čase okúsila novú lokalitu. Tradičných 60/20 kíl dreva/ brikiet putovalo na chrbtoch chlapov/dievok z lúky nad Pohorelou na hrebeň nízkotatranský. Lebo? Lebo útulňa Andrejcová oslavovala 50 rokov, tak sa jej dostalo cti hostiť toto vševesmírne ojedinelé podujatie - v sobotu 20. októbra (v nedeľu potom druhé kolo osláv obstarali bežecké preteky Andrejcová vertikal).   V reči čísiel asi päť kilákov a necelých 700 vyšákov. V reči nosičských nadávok štandy boli niekedy „proklatě nízko