Po Husárik z Melocíka každý bežkár šťastím híka
24.01.2019Tohtoročná zima sa konečne rozhodla dopriať kopu radosti všetkým, na bielom prášku závislým. Nielen tým na zjazdovkách a na vrcholkoch končiarov, ale konečne aj ľuďom pohybujúcim sa v nižších nadmorských výškach a v lesoch. Takže skialp bokom, treba vyvenčiť aj bežky. Konečne prichádzajú na rad ciele, ktoré sme dlhé roky odkladali.
Javorníky sú známym bežkárskym rajom. Nekonečné kilometre striedajúcich sa lúk a hustých lesov s roztrúsenými romantickými samotami v nenáročnom teréne. Na svoje si prídu určite všetci vyznávači klasiky, už menej korčuliari. Na úpravu Beskydsko-javorníckej magistrály platia dosť nepredvídateľné kritériá, treba študovať všetky dostupné zdroje informácií. Ale minimálne svojpomocná jednokoľajka je tu bežným javom. Najviac ľudí smeruje od Melocíka na Kasárne. Chata na konci a vysoká pravdepodobnosť, že práve tento úsek bude aj strojovo upravený, sem láka väčšinu. My sme si to však namierili presne opačným smerom. Vydali sme sa na prieskum trasy medzi Makovom a Čadcou.
Logistika takejto akcie je dosť zložitá, víkendové spoje veľa priestoru na improvizáciu nepripúšťajú. Ako najjednoduchšie sa javí prísť (jediným) ranným autobusom z Bytče na Melocík, odtiaľ prebehnúť celý hrebeň až po hotel Husárik a potom jedine taxíkom na vlak do Čadce. Ak by sa cestou čokoľvek vysrstilo, dá sa zostúpiť po viacerých značkách na jednu alebo druhú stranu hrebeňa. Tá Turzovská je pre bežkárov asi prijateľnejšia, ale pri aktuálnych množstvách neprešliapaného snehu sme si tento variant radšej ani nepripúšťali.
Pohyb hrebeňom je viac - menej jednoznačný. Celá trasa vedie po červenom turistickom značení, sem - tam doplnenom aj červeno-oranžovou lyžiarskou značkou. My sme mali šťastie, že trasu deň pred nami prebehol v celej dĺžke aj ratrak, a tak by sa dalo trafiť aj so zavretými očami. Ale to by sme neboli my, keby sme aj tak na pár miestach nemali problémy :o)
1. Napríklad hneď na začiatku v osade Ovsenovci, kde pri kaplnke trasa bočí doľava okolo domov - trochu bokom od značky. My sme sa nechali zviesť inou cestou, a potom sme úmorne prešliapavali okrajom lúky k tej správnej ratrakovej stope.
2. Do Vrchrieky, k Solíkovcom a na Semeteš sa vchádza celkom výživnými zjazdami, ktoré môžu pri zamrznutom povrchu alebo príliš dlhých bežkách robiť problémy.
3. Za Vrchriekou pri lyžiarskom vleku sa ratraková stopa vetví: hlavná trasa vedie priamo po červenej, my sme išli odbočkou popod Galkovo a potom po žltej k Solíkovcom, kde sa trasy opäť spájajú.
4. V sedle pod Grapou (nad osadou Mračkov) sa strojová stopa trochu odkláňa po modrej značke, lebo červená je pre ratrak nepriechodná. Ale prešliapané je aj tam.
5. Za Petránkami sa oplatí urobiť si krátku zachádzku cez Marťákov kopec s krásnou rozhľadňou a za ňou si užiť zjazd širokými lúkami opäť na červenú značku.
6. Chotárny kopec a Črchľa sa dajú obísť príjemným a často využívaným traverzom od smerovníka Blažková.
7. Zohnať taxík na Husáriku tiež nie je priamo jednoduché. Zvlášť ak sú také snehové podmienky ako teraz. Hore vyjdú len štvorkolky a my sme dostali informáciu, že v Čadci je taký taxík len jeden. Nakoniec sme sa ho nedočkali a prechádzka pešo na vlakovú stanicu nám zabrala rýchlym tempom 40 minút.
Hrebeň Javorníkov však určite stojí za to! Krajinársky atraktívny a tak akurát náročný terén pohladí dušu každého bežkára. Z Melocíka na Husárik koštuje cca 34 km a prevýšenie 1000 m. Takže hor sa do hôr, priatelia!
Jaraba
Javorníky sú známym bežkárskym rajom. Nekonečné kilometre striedajúcich sa lúk a hustých lesov s roztrúsenými romantickými samotami v nenáročnom teréne. Na svoje si prídu určite všetci vyznávači klasiky, už menej korčuliari. Na úpravu Beskydsko-javorníckej magistrály platia dosť nepredvídateľné kritériá, treba študovať všetky dostupné zdroje informácií. Ale minimálne svojpomocná jednokoľajka je tu bežným javom. Najviac ľudí smeruje od Melocíka na Kasárne. Chata na konci a vysoká pravdepodobnosť, že práve tento úsek bude aj strojovo upravený, sem láka väčšinu. My sme si to však namierili presne opačným smerom. Vydali sme sa na prieskum trasy medzi Makovom a Čadcou.
Logistika takejto akcie je dosť zložitá, víkendové spoje veľa priestoru na improvizáciu nepripúšťajú. Ako najjednoduchšie sa javí prísť (jediným) ranným autobusom z Bytče na Melocík, odtiaľ prebehnúť celý hrebeň až po hotel Husárik a potom jedine taxíkom na vlak do Čadce. Ak by sa cestou čokoľvek vysrstilo, dá sa zostúpiť po viacerých značkách na jednu alebo druhú stranu hrebeňa. Tá Turzovská je pre bežkárov asi prijateľnejšia, ale pri aktuálnych množstvách neprešliapaného snehu sme si tento variant radšej ani nepripúšťali.
Pohyb hrebeňom je viac - menej jednoznačný. Celá trasa vedie po červenom turistickom značení, sem - tam doplnenom aj červeno-oranžovou lyžiarskou značkou. My sme mali šťastie, že trasu deň pred nami prebehol v celej dĺžke aj ratrak, a tak by sa dalo trafiť aj so zavretými očami. Ale to by sme neboli my, keby sme aj tak na pár miestach nemali problémy :o)
1. Napríklad hneď na začiatku v osade Ovsenovci, kde pri kaplnke trasa bočí doľava okolo domov - trochu bokom od značky. My sme sa nechali zviesť inou cestou, a potom sme úmorne prešliapavali okrajom lúky k tej správnej ratrakovej stope.
2. Do Vrchrieky, k Solíkovcom a na Semeteš sa vchádza celkom výživnými zjazdami, ktoré môžu pri zamrznutom povrchu alebo príliš dlhých bežkách robiť problémy.
3. Za Vrchriekou pri lyžiarskom vleku sa ratraková stopa vetví: hlavná trasa vedie priamo po červenej, my sme išli odbočkou popod Galkovo a potom po žltej k Solíkovcom, kde sa trasy opäť spájajú.
4. V sedle pod Grapou (nad osadou Mračkov) sa strojová stopa trochu odkláňa po modrej značke, lebo červená je pre ratrak nepriechodná. Ale prešliapané je aj tam.
5. Za Petránkami sa oplatí urobiť si krátku zachádzku cez Marťákov kopec s krásnou rozhľadňou a za ňou si užiť zjazd širokými lúkami opäť na červenú značku.
6. Chotárny kopec a Črchľa sa dajú obísť príjemným a často využívaným traverzom od smerovníka Blažková.
7. Zohnať taxík na Husáriku tiež nie je priamo jednoduché. Zvlášť ak sú také snehové podmienky ako teraz. Hore vyjdú len štvorkolky a my sme dostali informáciu, že v Čadci je taký taxík len jeden. Nakoniec sme sa ho nedočkali a prechádzka pešo na vlakovú stanicu nám zabrala rýchlym tempom 40 minút.
Hrebeň Javorníkov však určite stojí za to! Krajinársky atraktívny a tak akurát náročný terén pohladí dušu každého bežkára. Z Melocíka na Husárik koštuje cca 34 km a prevýšenie 1000 m. Takže hor sa do hôr, priatelia!
Jaraba
Fotky Po Husárik z Melocíka každý bežkár šťastím híka
Súvisiace články:
Diskusia
RE: Po Husárik z Melocíka každý bežkár šťastím híka
Čendo 25.01.2019
Pekná zimná rozprávka, a fotečky majú atmosféru.Paráda!
:-)
RE: Po Husárik z Melocíka každý bežkár šťastím híka
Martin 26.01.2019
Paráda Janka! užívaj biely prášok ;)
RE: Po Husárik z Melocíka každý bežkár šťastím híka
Jaraba 28.01.2019
Presne si to vystihol, Čendo - zimná rozprávka. Škoda, že sme nemali šťastie na slnečné počasie a výhľady. Táto časť Javorníkov je na ne najbohatšia. Ale odkladať to na neskôr som už nechcela, aby z toho nebolo zase len "snáď o rok". A Martin - užívam, užívam, priam konské dávky, neviem sa vytešiť z takejto vydarenej zimy :-D
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (961x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (895x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (844x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (782x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (741x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (727x)
- Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m): nepoznaná hrebeňovka v talianskych Alpách (716x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (676x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (671x)
- Koruna Zeleného plesa podľa Jančiho Matavu (646x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...