Najkrajšie Kysucké rozhľadne - časť 1.

V plánovanej sérii článkov sa pozrieme na najkrajšie rozhľadne na Kysuciach. Keďže sa ich tu na relatívne malom území urodilo celkom dosť, pokúsim sa ich logicky poprepájať do okruhov vhodných na celodenný výlet. Tu máme prvý z nich z Krásna nad Kysucou do Kysuckého Nového Mesta, ktorý prechádza cez rozhľadne u Jantov, na Marťákovom kopci a Tábor.

Ráno vyskakujem z osobáku v Krásne nad Kysucou. Výnimočne mi nevadí, že železničná stanica je ďaleko od centra obce, pretože tentokrát smerujem na opačnú stranu. Popri trati prechádzam ulicou Dielničky a kochám sa pohľadom do rozkvitnutých dvorov. Zo začiatku kopírujem modré miestne značenie smerujúce do osady u Jantov. V mieste, kde sa odpája z priameho smeru, ja pokračujem rovno. Mierim totižto na kalváriu. Za poslednými domami sa asfaltka zmení na lesnú zvážnicu a začne pomaly stúpať. Po chvíli sa z nej odpája výrazný chodník do ešte strmšieho svahu. Hneď na odbočke stojí prvá z kaplniek, ktoré lemujú krížovú cestu až po rozhľadňu. Nie som veriaca, ale estetika tejto kalvárie ma nenecháva chladnou. Vyhotovenie jednotlivých zastavení nesie rukopis známeho kysuckého architekta Stanislava Mikovčáka (jeho meno sa spája s viacerými rozhľadňami, či s Bystrickou cyklomagistrálou). Na výrobu plastík použil staré záhradné náradie, reťaze, zámky na dvere, podkovy a pod. a dýcha z nich umenie, nápad a symbolika.

Od posledného zastavenia je to už len kúsok k rozhľadni U Jantov. Postavená bola nad rovnomennou osadou na vrchu Diel (560 m.n.m.) v roku 2020. Meria 25 metrov a ponúka nefalšovaný kruhový výhľad. Najkrajší pohľad je, samozrejme, na Krásno pod nohami a Veľkú Raču na horizonte. Viac o kalvárii aj rozhľadni sa dočítate napr. TU .

Od rozhľadne prechádzam krížom cez lúku do osady u Jantov. Tvoria ju prevažne víkendové domy a chaty a sobotný ruch tu frčí na plné obrátky. Kúsok za informačnou tabuľou sa nechávam zlákať nevýrazným chodníčkom, vedúcim strmo do lesa. Mal by ma skratkou priviesť do susednej osady. Prechádza mladým lesom cez početné terénne terasy. Ich pôvod a účel môžem len hádať, no zrejme sú pozostatkom niekdajšej poľnohospodárskej minulosti. Zakrátko vyliezam z lesa priamo medzi chalúpky osady U Grapov. Atmosféra je tu podstatne ospalejšia, akoby zastavená v čase.

V stúpaní z osady k hrebeňu Javorníkov prechádzam aj cez rozsiahle rúbane. Vďaka nim sa mi otvára výhľad poza chrbát až na celý hrebeň Krivánskej Malej Fatry. Na okraji zvyškov lesa neďaleko križovatky lesných ciest však zazriem aj čosi iné. Vyzerá to trochu ako posed a trochu ako perníková chalúpka. Niečo medzi tým... Útulňa na stračích nôžkach mi vyčarí úsmev na tvári. Poskytuje len strohý účelový priestor pre prípad núdze alebo zlého počasia, no dizajnovo je proste rozprávková :-) Od útulne je to už, čo by kameňom dohodil na zelenú turistickú značku nad osadou Vojty. Stúpanie sa trochu zjemní a lesy sa pravidelne striedajú s peknými výhľadovými lúkami. Najkrajší pohľad je tentokrát smerom k Čadci a Svrčinovcu. Míňam bivakový prístrešok s prameňom vo Vojtovskom sedle a pripájam sa na červenú Javornícku hrebeňovku od Čadce. Na kóte Chotárny kopec (906 m.n.m.) dosahujem najvyšší bod dnešnej túry. Jeho vrchol je schovaný v lese, bez výhľadov. To sa však už po chvíli mení a husté lesy vystrieda mesačná krajina holorubov. Ak si odmyslím tú spúšť, môžem sa vďaka nim kochať ničím nerušenými pohľadmi až na Moravsko-sliezske Beskydy s dominantnou Lysou horou. Musím si však dávať pozor aj pod nohy. Rozjazdené zvážnice plné hlbokých mlák ma držia v strehu, ale zjavne tešia mnohých adrenalínu-chtivých štvorkolkárov. Tí tu niekde musia mať hniezdo...

Od smerovníka Blažková mám už smer jasne určený ďalšou rozhľadňou na horizonte. Prechádzam zvlneným lúčnym terénom, ktorý je ako stvorený v lete na bicykel a v zime na bežky. K tomu neustále výhľady raz na jednu, raz na druhú stranu. Kochaciu idylku narúša len obraz kompletne vyrúbanej doliny Ochodničanky. Na jej hornom okraji, kúsok od turistickej značky, stojí luxusný megaposed. Vzhľadom na jeho konštrukčné vyhotovenie očakávam vnútri minimálne Jacuzzi. Správa miestnych lesov zjavne biedou netrpí. Bohužiaľ, je zamknutý... Radšej sa idem rozhľadieť na rozhľadňu na Marťákovom kopci (854 m.n.m.). Tá stojí nad osadou Petránky už od roku 2011 a tvarom pripomína strážnu vežu. Aj tu badať jasné znaky Mikovčákovej tvorby. Drevená nadstavba na kamennom podstavci siaha do výšky 14 m a ponúka neobmedzený výhľad na všetky strany.

Po krátkej obednej pauze sa poberám ďalej. Ešte chvíľu sa motám červenou hrebeňovkou, až kým sa z nej pri ikonickom 6-nohom Potvorovi definitívne neodpojím. Vnáram sa do jediného úseku celej trasy s nepríjemne hustým, neprehľadným lesom. Veru si občas aj zapískam a zatlieskam. Ale viem, že civilizácia nie je ďaleko. Keď sa vedľa cesty objaví efektne naaranžované smetisko, som už len na skok od osady Mičekovci. Odtiaľto sa už len nechám unášať širokou lesnou cestou. Míňam ešte zopár samôt, načančanú kaplnku v osade U Bielych, aj prskajúce drôty vysokého napätia pod Kýčerkou... Hustota gýčových náboženských artefaktov popri ceste sa dostáva do čoraz výraznejšieho kontrastu so vzrastajúcou hustotou mototuristov. Motorkári, štvorkolkári, auto... Okolo rázcestníka Klimkovci sa pohybujem v permanentnom výfukovom opare. Úcta k Bohu verzus úcta k prírode. Smutný kysucký paradox...

Posledné prudšie stúpanie na rozhľadňu Tábor dávam v zrýchlenom tempe, nech sa už konečne môžem pokochať výhľadom zo štvrtého poschodia drevenej stavby. Tá stojí na kóte 697 m.n.m. od roku 2015 a masív Stien s Ľadonhorou, Vreteň a Kysuckú bránu z nej máte ako na dlani. Blízkym výhľadom na pozadí konkuruje kompletka malofatranského hrebeňa od Rozsutcov až po Kľak. Viac o rozhľadni nájdete napr. TU . Odtiaľto to mám do cieľa už len dole kopcom. Vyberám sa po trase náučného chodníka cez miestnu kalváriu. Kalváriou som začala, kalváriou aj končím, nech to má symboliku. Spočiatku je klesanie celkom príjemné, no potom sa zlomí do prudkého padáka, prerušeného len jedným krátkym traverzom. Zato výhľady na Kysucké Nové Mesto sú tu parádne. Míňam jednotlivé zastavenia krížovej cesty, výborný prameň vody na okraji záhradkárskej osady a už ma pohltí ruch okresného mesta. Na stanici dávam po 22 kilometroch bodku za dnešným výletom.

Jaraba