Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2011
25.06.2011Dovolím si začať trochu netradične – prehľadom počasia z posledných ročníkov, nech je jasné o čo tu dnes išlo:
2008 – pekne a teplo
2009 – hnusne a teplo
2010 – hnusne a kosa
Čo si matka príroda asi pre nás pripravila tento rok? Je sobota 6 hodín ráno, počúvam v rádiu živý vstup kolegu meteorológa z SHMÚ. Lomničák -4, Chopok +1, vo vysokých polohách Tatier sneženie, nárazy sz vetra také, že číslu veriť nechcem. Pohľad z okna v Banskej Bystrici smerom na juh – obloha bez obláčka, na balkóne príjemne teplo. Pohľad na sever na Prašivú už je ale horší, hmmm...
Tradične natrieskaný autobus sa štverá na Trangošku, vonku síce neleje, ale prší pekne, nikto sa akosi nehrnie von. Prístrešok pri štarte je o chvíľu plný, ostatní zháňajú suchý pľac pod stromami. Pohľad hore do rýchlo sa sunúcich mrakov navodzuje „trošku nervozity“. Tú ale rýchlo zažehnáva riaditeľ pretekov pokynmi o správaní sa pri stretnutí s medveďom – je ich tam vraj v lese nad Donovalmi požehnane :-)
No nič, ideme na to. Organizátori v tomto 19. ročníku urobili zas malú zmenu: štart vo dvoch vlnách sa vlani asi neosvedčil, ide sa naraz. Prihlásených 118 pretekárov je o dosť viac ako na polmaratón (dokopy bolo vari 190 ľudí na oboch tratiach). A skoro všetci štartujú, napriek počasiu. Aj toho roku nejakí v kraťasoch, klobúk dolu! Po „Štefáničku“ tradičné rozdýchavanie a utriasanie poradia – ako som sa neskôr dozvedel, vpredu to bola až do cieľa sólo jazda obhajcu vlaňajšieho prvenstva a čerstvého veterána (nad 40 rokov) Petra Bielika. Za ním vraj skupinka (v maličkých odstupoch) so znovu druhým Tomášom Ondráčkom, Pachom Bičianom (ročník 1957!, samozrejme víťazom M60), ktorému to vraj dnes nešlo (keby nám mladším niektorým tak nešlo...) a ďalším „nadštyridsiatnikom“ Romanom Balážom, ktorý naopak oproti vlaňajšku zlepšil čas o vyše 10 minút. Ešte nejakí sa tam naháňali, aj lepší boli ako tí spomenutí, ale som si nezapamätal, vo výsledkoch nájdete. Žien tradične bolo pomenej, aj tu vlaňajšia víťazka Adéla Esentierová obhájila s prehľadom – aj keď v cieli to vyzeralo, že si ku koncu riadne siahla na dno.
Polmaratóncom vymysleli organizátori lepšie prekvapko: vraj zistili premeraním trate, že má len 18km, tak vymysleli okruh – najprv dolu do Korytnice, odtiaľ hore do Hiadeľského sedla a po starej trati do cieľa. Ten zas mal vraj 23km :-) Ani to na poslednú chvíľu nedali na stránku, vraj experiment, čo bežci povedia. Čo som ja počul, viacerí nadávali na dlhý úsek dolu kopcom po asfalte. Ale kto nič neskúsi, nič sa nedozvie, možno jubilejný 20. ročník bude super trať. Veď čo bráni nasmerovať polmaratón smerom na Šachtičky, alebo napríklad predĺžiť pôvodnú trať smerom na Prašivú, oproti zbiehajúcim dlhotratiarom? Dobrý adrenalín by to bol :-) Polmaratónci mali akosi viac kategórií, vyhlasovanie je v galérii, ale prepáčte, mená si nájdite vo výsledkoch na stránke pretekov. Jediné nad ktorým rozum zastáva, je najmladší účastník, len 15-ročný Dominik Styk, to chce poklonu! A zdravé kolená aj o pár rokov... Ale prečo nevyhlásili aj najstaršieho? Možno žiadny nebol :-)
Inak počasie na hrebeni bolo ako cez kopirák vlaňajšie, v prvej polovici sa bežalo v mrakoch, tesne nad nulou, bonusom boli zo dve snehové prehánky, jedna s dažďom pod Chopkom, druhá taká „akupunktúrna“. Len tie nárazy vetra mám dojem že boli viac do chrbta, niekedy pomáhali až moc zrýchliť dolu kopcom. Vietor a vlhko vháňali slzy do očí (a sople do nosa) just tam, kde bolo treba pod nohy kukať, čiže tiež dolu kopcom, no sranda. Od Ďurkovej išli mraky preč, pomaly bolo treba aj vyzliekať, na Kečke už určite. Žula bola mokrá, hlina suchá, celkom dobre sa myslím šlo. Organizátorom vďaka za intenzívnejšie pripomenutie pred štartom, že sme v národnom parku a odhadzovať obaly sa nesluší. Neviem či to pomohlo, či ich vietor odfúkol, ale zohýnať som sa musel len pre obal z „Inkospor x-treme energy bar“, tak dúfam že sa aspoň trochu zamyslí ten pako z čela poradia, čo to odhodil. Nejaké nadávky na organizátorov boli ešte v cieli nad výsledkami, ale tie boli len priebežné, hádam sa do vyhlasovania všetko vysvetlilo. Hlavne že nik nezamrzol, ani medveď nikoho nezožral, len blúdenia bolo sem-tam trochu. Na „bedňu“ neprišla len druhá žena z dlhej trate a víťaz polmaratónu, inak by v galérii mali byť všetci ocenení.
Uvidíme čo bude o rok, hlavne na počasie sa teším, či sa tú postupnosť podarí zachovať :-)
Rišo Pouš
Fotky Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2011
Súvisiace články:
Diskusia
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (959x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (851x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (779x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (763x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (741x)
- Corda Molla na Monte Disgrazia (3678 m): nepoznaná hrebeňovka v talianskych Alpách (737x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (737x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (676x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (674x)
- Koruna Zeleného plesa podľa Jančiho Matavu (664x)
Fórum
- Crna Gora turisticky: Vrsuta
12.12.2024 - príspevok k diskusii
Len tie zmijom kde nič - tu nič :-D - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s...