Preteky

Na Rádiu Slovensko, cestou do Kysucov, spieva Helena a vizionársky predurčuje, čo čaká účastníkov Kysuckej stovky o pár hodín: „Bude dlouhá noc – a pak nádherně hrát - hodně dlouhá noc – nikdo z nás nejde spát“. (Keby spievala to hrát ešte aj s mäkčeňom, no to by ma už mohla aj n...rát, ale takto, reku, beriem). Atmosféra, ako to už býva pred štartom, taká predštartová. Akurát každý prehadzuje po podlahe telocvične spodky, tričká jedna, tričká dva, tričká tri, mikiny a vesty, kožuchy, ušianky a iné doplnky a rozmýšľa čo na seb

Po ročnej pauze, nakoľko aj najväčší vytrvalci ako Roman Minarovič (hlavný organizátor), potrebujú si občas vydýchnuť, sa na slovenskú ultra scénu vrátila diaľkoplazecká klasika pod skratkou KYS100. A že sa vrátila v plnej paráde a štýlom ktorý sa nedá nazvať inak ako vzorovo kysucký. Termín na začiatku marca sľubuje vždy určité prekvapenia, čo sa podmienok týka: alebo bude všade prívetivé jarné blatíčko niekam pod kolená, čľapkanica a mokré brodivé zvyšky starého snehu, alebo… Ten tretí, mrázikovský variant. Bingo! Pre tento ročník s

Táák, zase sa najstarší slovenský silvestrák (momentálne sa ich behá osem) dožil ďalšieho roku. Už po 37. raz sa vrútocké city rozburácalo davmi fanúšikov, dlažba sa otriasala dupotom nespočetných párov nôh, reportéri Eurosportu šaleli, a tak ďalej. No dobre, koniec bulváru, na úvodné ulapenie čitateľa to hádam stačí, ide sa seriózne informovať.   Základom vysokej účasti je kvalita usporiadania a počasie. To prvé „pan pšeceda“ a jeho kolektív tradične drží na úrovni, to druhé... No, teplejšie bolo ako po minulé roky, nad nulou, zo tri

Bežná konštelácia, Benno a ja plus pár Bavorákov, sa stretáva na mníchovskom letisku. Nikto nenapísal poslednú vôľu, beží sa „len“ 54km. Lety do Škandinávie končia skôr, ako stihneš zjesť polovicu chleba, a už vystupujeme na suchom letisku v Oslo. Krásne mesto nad krásnym zálivom. Napadne mi: „tu by sa dalo aj žiť“. Dlho sa ale snívať nedá, berieme krámy a autobus nás hneď vezie hore do kopca. Kam inam, od mora? Nad mestom jesto už snehu dosť, tak asi predsa len budeme musieť bežať. Popri dlhom jazere Mjøsa prídeme do Lillehammeru. Tam sa n

SMOLNÍK 11.11.2017: Tretí ročník HBS 2017 (Horský beh Smolník) priniesol skvelé výkony 216 zúčastnených bežcov a stanovil traťové rekordy. Zlepšili sa muži aj ženy na krátkej aj na dlhej trati. Spomínať sa bude na slnečné počasie, poletujúci sneh, teploty okolo piatich stupňov či na zamrznuté vrcholky Volovských vrchov. Bol to naozaj vydarený ročník, ktorý prekvapil hojnou účasťou aj výkonmi. Dlhá trať „Beh hrebeňom Volovských vrchov“ pod taktovkou Katky a Miša Lamiovcov Michal Lami (ALL4RUN KOŠICE), známy najmä vďaka horskej cyklistike, uk

Po minuloročnom bežeckom zážitku z boveckého maratónu sme sa rozhodli vrátiť na miesto činu aj tento rok. Keďže sme prišli o pár dní skôr, rozhodli sme sa v rámci ,,aklimatizácieʺ čo to poobzerať. Predpoveď počasia nebola veľmi priaznivá a nakoniec sa aj do bodky vyplnila, a tak sme toho až tak veľa nestihli, ale aspoň niečo. Vrch Svinjak 1653 m Menovaný vrch je často nazývaný aj Slovinským Matterhornom, najskôr kvôli jeho tvaru, ktorým ho pripomína. Týči sa na dedinkou Bovec a je jej dominantou. Nájdete ho na každej druhej pohľadnici a magnetke a

 Psotkov memoriál píše už 33 ročník. Jeho cieľom je spomienka na Juzeka Psotku a na štvoricu Božík, Becík, Jaško a Just, ktorí všetci zahynuli pri zostupe z Everestu. Po presune základne podujatia zo Sliezskeho domu do Tatranskej Lomnice sme museli dva roky čakať na počasie, kým sa konečne podarilo uskutočniť variantu cez sedlá. Ani tento rok to nevyzeralo ružovo, hore už je pomerne dosť snehu ale nakoniec sa organizátori rozhodli správne a s veľkým nasadením zorganizovali plný program. Počasie spolupracovalo a tak to bola paráda. Nielen pre pretekárov al

Najsevernejšia slovenská stovka, už šiesty ročník, hanba mi, ešte som na nej nebol. Ale konečne to vyšlo, tak sa v piatok večer 6.10. premotávam zo stanice cez centrum Čadce k „zéeške“ na Rázusovej. S partiou podobne postihnutých, pozliezali sme sa na peróne. Telocvičňa zďaleka vysvietená, vo vnútri to naplno žije. Hádžeme sa na posledné voľné žinenky a už je tu psychoultrapes Ursa a rozdáva francuzáky na uvítanie. Orgovia ako zmoky znášajú krmivo na kontroly, kopa rastie každou minútou, to bude obžerstvo!     Prezentácia pod lezeckou sten

Niekoľkoročný cieľ zažiť a vidieť cieľovú čiaru UTMB splnený. Prešlo niekoľko dní od toho zážitku a okolnosti a niektoré osoby chcú, aby som niečo napísal. Neviem, či sa vám to bude páčiť, nie som spisovateľ a nebudem to rozoberat na bunkovej úrovni, vynechám vulgarizmy, lebo nasledovný príbeh bude čítať aj moja mama . Myšlienky a pocity sa usadili, priedušky a kašel som vyliečil. Ja ani neviem, ako začať. Skúsim nejako stručne opísať pocity a zážitky, aby ste mali aspoň trochu predstavu, aké to bolo. Aj tak si myslím, že to treba za

Dážď akosi už patrí k P100, že? A podobne ako orgovia doťahujú svoju robotu rok od roka k dokonalosti, aj dážď ako keby stále lepšie vedel, kedy má udrieť a na ako dlho... Teraz poriadne udrel nad ránom, po štarte ho to bavilo ešte asi dve hodiny a keď zistil, že neodradí, dal si pauzu. Ale vrátil sa zas večer, napríklad Žibrica aby sa fajne kĺzala. Najmä odkedy ide P100 z Handlovej, mám dojem že prší každý ročník viac. Ešte že sa v tom Asterione dá ukryť - prezentácia aj štartujúci. Len náčelník chudák behal s megafónom po lejaku a snaž

Siedmy október je ešte relatívne ďaleko, ale ultraakciu, ktorá je organizovaná s radosťou a zanietením, tú treba spropagovať. Aj preto, aby možno o rok prilákala ďalších záujemcov, nielen „zdravé jadro“, ktoré o nej vie a chodí sem pravidelne. Lebo limit 150 ľudí je pre tento rok už naplnený. Každopádne motivácia to môže byť práve pre tých, ktorí poškuľujú po niečom dlhšom, ale netrúfajú si ešte na extrémne výzvy typu NTS alebo MF100. Predsa len, tu je na rovnakej vzdialenosti prevýšenie ľudskejšie (105km/+4480m) a kopčeky také dáke guľatej

Behaniachtiví majú odteraz možnosť voľný deň na sviatok ústavy 1.9. stráviť svojou obľúbenou činnosťou aj v Ružomberku. Patrik Lupták (ADAM SPORT) si vymyslel a zorganizoval horský beh a spolu s ďalším domácim znalcom terénu Tomášom Gazdaricom navrhli krásnu, veeeľmi výživnú, pritom ale behateľnú 12-kilometrovú trať (prevýšenie 740m) zo sídliska Kľačno až na vrchol Sidorova a nazad. Pekne okruhom, aby si bežci nezavadzali. Doplnili ju kratšou trasou a takisto výživnými finančným aj vecnými cenami, dokopy v 13 kategóriách. Takže pred štar

Vnenkyho a spol. má niekto hore rád! Lebo počasie, jedna z kľúčových vecí na ultra a v Tatrách zvlášť, vyšlo na štvrtom ročníku tatranského žúru zasa parádne, a dokonca „na chlp“. Krásne ráno, obloha ažúro. Cez deň predfrontový južný vetrík, osviežoval zboku. Pred obedom sa začalo od západu zaťahovať, žeby zas príliš teplo nebolo. Posledných poháňal od Skalnatého plesa jemný dáždik a dole Monkovou dolinou lejak, aby ušetrili na sprche a zmyli blato. Predtým ešte štvrtková búrka dobre namydlila zbeh do Monkovej doliny, aby sa všetci

Koncom júla už po šiesty krát vybehli pytliaci na lov tatranskej šelmy. V lokalite Slavkovského štítu s vrcholom vo výške 2452mnm sa jej nesmierne dobre darí. Viacnásobný záujem o miestenku na štarte len podčiarkla rýchlosť pri registrácii. S polročným predstihom bolo za pár minút hotovo. Množstevný limit v počte 200 ks udelený našim partnerom TANAP si nenechali ujsť aj zahraniční špičkoví športovci. Po minulom ročníku sme sa rozhodli sprísniť pravidlá. Počnúc aktuálnou edíciou sa časový limit každým rokom bude skracovať. Presná dvojhodin

Orgovia slovenskí sú myslím najšťastnejší, keď vymyslia čo najväčšiu brutalitu. Asi preto bol Belo Špišák od 4. do 6. augusta samý úsmev – k ťažkej trati (130km/6000m) sa mu podarilo vybaviť aj (asi) najteplejšie dni tohto leta. Ale aj tak mu to nevyšlo dokonale, lebo z piatkových 34 – 39  ̊C sa v sobotu „ochladilo“ podľa predpovede na 30 – 35. Takže mi to nedá, zas musím začať mapkou s výstrahami, skopírovanou zo stránky SHMU:     A to sme ešte nevedeli, čo pek(el)né na trase pribudlo. Až po osobnom zoznámení s niektorými kopčekm