Horský beh vrcholom Sidorova – prvý ročník

Behaniachtiví majú odteraz možnosť voľný deň na sviatok ústavy 1.9. stráviť svojou obľúbenou činnosťou aj v Ružomberku. Patrik Lupták (ADAM SPORT) si vymyslel a zorganizoval horský beh a spolu s ďalším domácim znalcom terénu Tomášom Gazdaricom navrhli krásnu, veeeľmi výživnú, pritom ale behateľnú 12-kilometrovú trať (prevýšenie 740m) zo sídliska Kľačno až na vrchol Sidorova a nazad. Pekne okruhom, aby si bežci nezavadzali. Doplnili ju kratšou trasou a takisto výživnými finančným aj vecnými cenami, dokopy v 13 kategóriách. Takže pred štartom sa to nabúšenými lýtkami len tak hemžilo. Naj hviezda? Poliak Andrzej Dlugosz, ktorý je na bedni pod Sidorovom ako doma.

Počasie vyšlo, asi posledný letný deň. Aj preto sa zišlo takmer 80 pretekárov, z toho absolútna väčšina na dlhej. Tak to štartér o desiatej odpráskol... Úvodný kilák dobre strmo po lúkach a lesoch, na rozťahanie pľúc, potom pár stoviek metrov rovinka v tieni lesa a asfaltový zbeh do Hrabova k chatám. Dlhé, plynulé stúpanie lesom, krížom cez zjazdovku a lanovku, až na vlkolínske lúky. Tam, skoro na ich vrchole, občerstvovačka. Kto to tam nepoznal, asi bol veľmi prekvapený, do akej steny ho od nej nasmerovali. Lebo vrchol Sidorova bol blízko, ale ešte sakra vysoko! Bolo treba miestami zapnúť aj 4x4.

Neviem, či si niekto užil aj výhľad na Vlkolínec, každopádne nasledoval strmý zbeh po hrebeni na lúky nad ružomberskou kalváriou. Na nich doľavaa lesom nazad pod lanovku. Ale ešte pred ňou zas čelom vzad a dole pekným chodníkom smerom do mesta. Prechod cez cestu, posledné stúpanie lesom a výsekom popod elektriku, napojenie na cestu od štartu a posledných pár stoviek metrov z kopca do cieľa. Ozaj väčšinou po lesných chodníkoch a cestách, paráda.

Podľa predpokladov všetko najrýchlejšie preletel Andrzej Dlugosz (1:01h) pred Matúšom Trnovcom a Petrom Žiškom. Prvý veterán, domáci Tomáš Gazdarica, dobehol piaty a hneď za ním prvý junior David Žigo. Dievčat bolo samozrejme menej, najrýchlejšia bola Lenka Mlynarčíková (1:19), za ňou veteránka Petra Šuhajdová a tretia Gabriela Dubská.

Nik sa našťastie príliš „nezrakvil“, aj keď nejaká tá krv potiekla. Posledného tiež dlhšie nebolo a nervozita už mierne rástla, ale vraj len poblúdil... V cieli to žilo pivom, kofolou a guľášom, ale aj kultúrou, lebo organizátori spojili beh s miestnym zábavno-kultúrno-športovým dňom, usporiadaným už po desiaty raz. Cenu dostal skoro každý, všetka česť a klobúk trikrát dole pred najstaršími účastníkmi a aj pred nevidomým bežcom, ktorý si trúfol na miestne traily – a vraj sa mu to zdalo v pohode behateľné. Takže to je poriadna výzva aj pre zdravých do budúceho ročníka. Za výsledky treba poďakovať Časomiere PT , za robotu a snahu organizátorom, dobrovoľníkom a najmä teda miestnemu Adam Športu a za počasie prírode.

Rišo Pouš