Preteky

Už 9. ročníkom budú pokračovať 28.5.2023 MTB preteky Novohradský pedál v samom srdci Novohradu, v Lučenci. Za toto obdobie sa stihla vyprofilovať trať, atmosféra, samotný ráz podujatia, ktoré sa postupne od bláznivého nápadu miestneho nadšenca Vlasťa Duzbabu dostalo až na úroveň podujatia, ktoré navštívili už niektoré z top tvári slovenskej mtb scény a viacero pretekárov s medzinárodným zastúpením. Chceli by ste si vyskúšať v pohodovom tempe atmosféru pretekov, kde okolo vás stoja ďalšie desiatky pretekárov? Alebo už máte niečo za sebou a c

Poznáme to – v návale optimizmu si hlava vymyslí prihlásiť telo na akciu s natrénovanou nulou kilometrov, že veď času doooosť, veď ona presvedčí telo začať trénovať. Tak aj teraz – ale navyše som chcel byť na jar už raz konečne trochu rozbehaný, nie až na jeseň. V zime hlavne lyže deriem, ale keď tie zimy už stoja vieme za čo... Takže stovka je najlepší tréning na ďalšie stovky, nejako začať treba. Navyše na Leteckej som nikdy nebol (práve kvôli termínu), bolo načase spoznať novú telocvičňu a známe chodníčky pod Inovcom aj z inej strany.

Tak sa nám z ultrabehania stáva pomaly celoročná zábavka. Heeej, jasné, že už dávno je, ale takto v strede zimy tu zatiaľ nič takéto oficiálne pretekové doteraz nebolo (ak nerátame bratské české akcie). Vlani zrodený, pokusný, poriadne výživný okruh z Uhrovca do Uhrovca si rýchlo získal až takú lásku ultrášov, že sa tento rok, v sobotu 28. januára, o siedmej hodine rannej, priamo pod Buditeľovou sochou dokonca oficiálne začal deviaty ročník Slovenskej ultratrailovej ligy! Že bolo 200 miesteniek vypredaných len pár dní po spustení registrácie, ani

Ako sme si všetci minulý rok želali (pri netradičnom, „anticovidovom“ intervalovom štarte), tak sa to našťastie aj splnilo - takže najstarší a najdlhší slovenský silvestrovský beh vstúpil do ďalšej svojej štyridsiatky už konečne normálne, a dokonca s parádnou účasťou asi 160 bežcov. Vraj aj z väčších diaľok, ako je obvyklé, sa ľudkovia nahlasovali. A veľká väčšina z nich vopred – čo hlavne „Pana pšecedu“ isto hrialo pri srdci, lebo konečne vopred vedel, koľko bagetiek má ponatierať a koľko čaju navariť. Na druhej strane, možno n

Na Javornícku stovku som mal vždy iba tie najkrajšie spomienky. Koniec koncov, pred siedmimi rokmi to bola moja prvá stovka, tu som si povedal, že toto je ono, toto je to, čo chcem. Bežať celé hodiny v nádhernej prírode s úžasnými výhľadmi a v tom najkrajšom ročnom období. Jeseň vie byť pochmúrna a smutná, no zároveň aj dychberúca a nádherná. Navyše toto sú asi jediné preteky, počas ktorých si môžem povedať, že bežím domov. Počasie sa nám už za tých x ročníkov vystriedalo všelijaké, od slnka cez dážď až po sneh. Tentokrát to ale nebude

Nedá mi, aby som nezačal paralelou s Východniarskou stovkou. Klasický, vo filme o nej zachytený, doslova nesmrteľný výrok istého nemenovaného V. J. z roku 2017 („To čo kto toto vymyslel? Veď dole ide normálna cesta!“) mi chodil po rozume takmer celý čas, strávený na trase tejto novej slovenskej ultraakcie, ktorej by možno viac slušalo pomenovanie Novembrová rozbíjačka, alebo niečo v podobnom duchu. Ale skúsení masochisti si túto akciu našli aj bez bombastického názvu, stačili im parametre (131 km a 6300 v.m.) v kombinácii s dátumom, ktorý zväčša n

Toto je v malom, slovenskom ultravesmíre ozaj výnimočná akcia – vždy na konci sezóny takto koncom októbra, VIP len pre pozvaných a viac v komunitnom ako pretekárskom duchu, takže to hlavné sa vraj odohráva do hlbokej noci na konci, v cieli, nie cez deň na trati. Vzdialenosť pre našinca ľudská, žeby každý stihol aj tú socializáciu a nebol moc rozmontovaný, aj ľudkovia z občerstvovačiek aby sa zúčastnili a tak... Len smola, že doteraz vždy boli javiskom bratislavské luhy a háje – vždy bola naporúdzi výhovorka, ako sa tam nedostanem. Na druhej strane

  Šesť hodín - to bude v pohode, napadlo mi ako prvé po tom, čo na mňa z FB vyskočila udalosť, ktorú organizuje košická Bicycle garage, Chata Hrešná a združenie Time 4 Fun. Má ísť o prvý ročník v okolí chaty Hrešná. Akcia ma hneď oslovila, keďže som už dávnejšie chcel vyskúšať po rokoch pauzy od bežeckého ultra nejaké mtb ultra v podobe 12 hodinovky alebo až 24. Toto by mohlo byť vhodné oboznámenie sa s dlhším krúžením na jednom okruhu. Takže je rozhodnuté, prihláška vyplnená. S platbou som ešte počkal, či sa na mňa usmeje šťast

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Po lanskom nultom ročníku, pripravenom s typickou miestnou pohostinnosťou a srdečnosťou, prišla po veľmi dobrých ohlasoch zákonite repríza, už pod krídlami SUT. Do Stropkova sa na posledný septembrový víkend dovalilo asi o polovicu viac ultráčov ako vlani, ale limity (100+100 kusov na obe trate) na vlastnú škodu tých nezúčastnených ostali znovu nenaplnené. A tak aj tento ročník mal komornú atmosféru väčšej rodinnej oslavy. Alebo menšej východniarskej svadby. Do 150 hostí tuším :-) Počko vyšlo takmer bežecky ideálne – teda aspoň pre tých chladnomil

Tak, po ročnej prestávke znovu a vo vylepšenej podobe, s predĺženými všetkými troma traťami (71/43/15 km) a s rôznymi inými novinkami. Jednoducho v Zázrivej to pri ihrisku v poslednú augustovú sobotu (presne 28.8.) od rána vrelo. Teda od večera, lebo klasická ultratelocvičňa bola znova v ponuke a aj registrácia bola odporúčaná skôr tá večerná. Akosi sa to všetko (dúfajme) vracia do starých koľají.  Štart najdlhšej trate Ultramagura (lebo detské trate nás nezaujímajú, že...) o siedmej ráno bol ešte v takom príjemnom (skoro) chládku, ale sln

Sme sa tak bavili v cieli: bolo vlastne niekedy na Ultra Fatre normálne počasie? Lebo tu keď neleje a neblýska sa, tak oskar vypráža alebo dusno dusí. No ale čo chceme na vrchole leta, že? Inak tento siedmy ročník začal veľmi podobne ako vlaňajší – strachom z predpovedí. Zase sa valil front, a že bude pršať, to bolo viac než isté. Či sa bude aj blýskať, až také jasné nebolo, ale že sa toho orgovia aj účastníci boja, bolo jasné z tých prestrašených pohľadov, ktoré sa na mňa obracali pri fotení pred štartom: „To ty? Fuj, už som si myslel, že b�

Kedysi som si povedal, že reporty už budem písať iba zo stoviek, no posledné dva víkendy som strávil na dvoch síce kratších ale o to výživnejších pretekoch. Dokopy to bolo niečo okolo 110 kilometrov a 7000 metrov prevýšenia, tak o tom sa už snáď oplatí niečo málo napísať. Nabehané som toho nemal veľa, no viac mi robilo starosti to prevýšenie. Ale veď všetci vieme, že najlepšie sa trénuje na pretekoch, tak prečo sa nerozbiť?! :) Ako prvá ma čakala Strečianska mašľa ( STRAVA ), ktorá sa týmto rokom prvý krát zaradila do Slovak Ultra Trail ligy,

Po roku pauzy kvôli „pliage“ sa najnáročnejšia (alebo najprevýšenejšia) slovenská stovka znovu prebrala k životu - a ako je u nej zvykom, dosť sa toho za ten čas pomenilo. Čo je ale najzaujímavejšie, takmer vôbec sa nezmenila trať, a aj tú maličičkú zmenu na konci nezapríčinili špekulácie a optimalizácie organizátorov – a to už je čo povedať! Ubudla vlastne len cieľová strminka. Chata Veronika totiž už neexistuje, namiesto nej sú tam rozostavané dajaké apartmány či čo.  Takže v podstate bola trať ukrátená o výškové aj dĺžkové metr

Také nenápadné podujatie ultrabežecké sa len nedávno zrodilo v Strečne - a pritom tento rok už štvrtý raz bolo! A dokonca po vynútenej covid-pauze v r.2020. Donedávna možno nenápadné pre „ultrášov“, lebo ho organizujú miestni turisti (KST Uhlík) a nie niektoré zo známych mien slovenskej ultrascény. Ale tentokrát sa do toho zamontoval už aj Slovak Ultra Trail a Mašľa je zrazu aj v SUT-lige. Napriek tej akože nenápadnosti sa ale stačí pozrieť do profilu trate a každý musí spozornieť, lebo toto nie je klubový výklus po miestnych zvážniciach! Pekn