Preteky

Zhrešil som a hanbím sa za to! Lebo tento rok som sa na Rusínsky ultrabeh síce prihlásil, ale zbabelo iba na detskú trať R66. Ktorá mala inak 74 kilometrov, ale to je detail, aj tak je to iba pre mäkkýše. Prečo takýto ústup? No lebo behania po hranici okolo Dukly som si užil dosť na jar (TU) a chcel som si poobzerať aj pamiatky v iných dedinkách, ako v tých klasických na trase stovky. Organizátori mi ešte pomohli, keď tentokrát obe trate otočili oproti predošlým rokom do protismeru. Aj trošku modifikovali, ale nič podstatné. Každopádne výhovoriek som ma

Tak sa aj táto akcia konečne dočkala reštartu. Po troch rokoch pauzy, zavinenej najprv covidom, a potom ľudským fanatizmom sme si viacerí znovu mohli zanadávať na Bela, čo za neľudskosti vymyslel. Aj keď sa vraj snažil trať „poľudštiť“, čiže aspoň ju skrátiť na prijateľnejších 107 km. Hej, síce odstrihol úvodný úsek z Prešova do Kysaku, ale pozorné oko si pri údajoch na stránke V100 medzi základnými údajmi nemohlo nevšimnúť limit 32 hodín – a to bol taký ten virtuálny, výstražne zdvihnutý prst, že pozor na mňa! Na začiatok sme viacer�

„Iba blázon by dnes išiel do lesa“. Otec národa mal pravdu, až 197 takých bláznov sa našlo v poslednú júlovú sobotu a zliezli sa ráno v Dolnom Harmanci, aby sa nechali dokaličiť (niektorí aj psychicky) v divokých pralesoch a na hrebeňoch Veľkej Fatry. A predstavte si, ešte za to boli ochotní aj zaplatiť! No neviem, či by nebolo dobré pouvažovať nad ich reguláciou, lebo slušní a situácie neznalí turisti prinajmenšom od Smrekovice smerom na Malinô Brdo zdesene uskakovali z chodníka. Najčítanejšie médiá na Slovensku už vraj priniesli hodnoverné sp

Trinásty najvyšší štít Tatier (2452 m) a jeden z deviatich turisticky prístupných tatranských štítov. Trčí nad Starým Smokovcom ako poriadna stena, na konci jednej z južných rázsoch hlavného tatranského hrebeňa. To je všeobecne známe. Menej známe, alebo menej typické je to, že hlavný hrebeň je vo Vysokých Tatrách zväčša nižší ako tieto jeho výbežky - za to môže obrusovanie ľadovcami. Geológiu tu ale rozoberať nejdem. Ide o to, že kto má lepšie oči, alebo optiku, môže aj zo smokoveckej kaviarne pozorovať, ako sa hore mrvia postavičky. Čiže

Hurá, podarilo sa! Lebo už v r. 2020 bola Stíhačka trochu pošahaná pandémiou, v  r. 2021 bola tiež kvôli nej len šprintérska (po Čertovicu) a v  r. 2022 . sa nekonala vôbec, ale to zase kvôli fanatickým záškodníkom z o.z. Nufia. Takže rok 2023 bol taký „normalizačný“. Žiaľ aj s tradičnou nutnosťou eliminácie, keď z Čertovice mohlo pokračovať ďalej len 100 ľudí. Najmä kvôli tomu sa asi (ako tradične) nepodarilo vypredať štartovku. Zo 146 prihlásených sa ich na štartovaciu puklinu v telgártskom asfalte postavilo v sobotu 15.júla len 136

Tak masochisti sa znovu dočkali. Lebo táto (dĺžkou síce obyčajná) stovka si svoju povesť vyslúžila najmä poriadnym prevýšením. Tu sa palice vyslovene hodia a silné nohy tiež. Profil ako píla, to je všetkým jasné. Aj preto je to v prvej polovici skôr ultrašplh ako ultrabeh a v tej druhej často skôr ultrapochod klátiacich sa zombíkov. Presne tam, kde už by sa aj behať dalo, hehe... Navyše robiť stovku koncom obdobia „Medardovej kvapky“ a začiatkom júla, to je tiež často poriadny adrenalín pri sledovaní predpovede počasia. Zažili sme krúpy, blesky,

Ozvalo sa niekde neďaleko mňa, ako som sa pľahočil v konečnom úseku stúpania k občerstvovačkeTroják a nedočkavo očakával, kedy sa cesta zmení v asfalt. Trochu som si to tu už pamätal, keďže pred pár hodinami som tadiaľto už raz prechádzal. Hlas bol výrazne posmievačný, ozval sa niekoľkrát a potom sa zhmotnil na turistu na bajku, ktorý sa ku mne snažil s neustálym posmechom pripojiť. Keďže kopec sa preklopil v klesanie a prišiel vytúžený asfalt, tak som preradil a na najťažšom prevode išiel, čo to dalo, len aby som sa ho striasol. Čiastočne s

Také prvé, menšie jubileum, lebo piaty ročník - ale teda už sa poriadne prebojovala do vedomia ultraverejnosti táto výživná fatranská prechádzka. Asi aj vďaka o.z. Slovak Ultra Trail, ktoré zaradilo túto akciu do celo(vesmír)slovenskej ligy. Rekordný počet účastníkov (takmer 170) vyrazil na 52 km 17. júna tohto roku (a ďalšie veľké stádo na kratšiu, 25 km trať). Aj počasie asi prispelo: ráno pod mrakom a príjemný chládok plus menej príjemný vánok, nad hrebeňom naložený mrak, čiže hore mlieko, ale tam už došli ľudkovia správne rozhicovaní. Napolu

Po týždňovom monzúne a ďalšom predpovedanom daždi na piatkovú noc a asi pol soboty, som v piatok večer napísal na Facebook: „Mám také tušenie, že pri nedeľnom písaní reportu zo zajtrajšieho mtb maratónu v Slovenskom raji, sa budem musieť držať na uzde, aby som nepoužil nejaké sprosté slovo.“ Bratranec, steampunkový spisovateľ, mi hneď poradil: „Vulgarizmy sú teraz moderné, v pokoji napíš: - Ba kieho! Alebo – Bodaj ho porantalo!“ Tak som si jeho slová zobral k srdcu, pospomínal si ešte na nejaké ďalšieho tradičné oslovenia a pomenov

Čoraz obľúbenejšie podujatie v čoraz obľúbenejšom formáte „kratšieho“ ultrabehu. Lebo predsa len, na stovku väčšina ľudí potrebuje celý víkend a kus piatku k tomu, a po tomto je takmer každý už v sobotu večer pohodlne doma. V skratke: ľudia lenivejú :-) Teda väčšinou, lebo pozor, toto nie je len taká hocijaká polstovka, ale šťavnatých 71 kilákov – neradno podceňovať! Prevýšenie 2860, ale viacerí vraj namerali o dobrých 300 vertikálnych viac. To ešte pridáva na šťavnatosti. Limit 13,5 hodiny hovorí o tom, že ani to pohodlie domova niekt

 Čo človeku ako prvé napadne, keď sa chystá na maratón na horských bicykloch a takmer celý týždeň pred štartom silno prší, večerné správy zamestnávajú kalamitné situácie na vodných tokoch, diskusiu k pretekom krášlia fotky zablatených tátošov, ktorým sa už ani kolesá nedajú točiť a organizátor radšej deň pred štartom skráti trasu o 5 km a vynechá povestné lúky, ktoré na záver vytrestajú v prípade dažďa všetku techniku? No asi len to jediné: „Kam som sa to zasa vybral?“ Ale po poriadku. Maratón v Rajeckých Tepliciach evidujem už

Mladá, ale dobre zorganizovaná stovka v česko-rakúskom pohraničí. Na túto stovku som prišla náhodou. Keďže som kvôli Covidu nemohla ísť na Leteckú 100, hľadala som náhradu a dostala som tip na toto podujatie. Zároveň ma lákalo vyskúšať po prvýkrát štart do noci. 28. apríla podvečer prichádzam do obce Trhové Sviny. Z miestneho kostola sa ozýva spev, prakticky hneď pod kostolom je umiestnená vinotéka :-) Asi na omšové víno :-) Bez problémov nachádzam kaviareň, kde bude prebiehať registrácia. Z bežcov som tu zatiaľ sama, objednávam si čaj a nesmelo

Posledný aprílový deň sa uskutočnili v Bystričke pri Martine už tradičné cyklistické preteky. 12. ročník časovky v jazde do vrchu na horských bicykloch, nuž nebolo to ani kontinuálne do vrchu a ani tie horské nie je presne povedané lebo kto chcel aj na graveli mohol. Už dávnejšie sa mi do uší donieslo o tomto včasnom jarnom meraní si kondície a teraz sa mi podarilo aj to zažiť naplno... Rišo už ako domáci Turek (či turčan?) kedysi jeden report spísal a tak sme sa po rokoch k tomuto podujatiu dostali znovu. Legenda hovorila o veľkolepom a masami obľúbenom

Lazová stovka 2023, najstaršia z mladých - 16. ročník, už druhý rok po covide zase v tradičnom, jarnom termíne. Každý tam išiel s inou motiváciou a osobnými predsavzatiami, niektorí možno ako novici skôr s otázkami v hlave a miernymi obavami typu „panebože, čo nás to len čaká...“. A ja skúsený starý vlk som si po štyroch účastiach tentokrát povedal, že nech sa deje, čo sa deje, budem si ju vychutnávať naplno. Ako sa to dá, o tom je tento návod. Tak v prvom rade sa treba vopred prihlásiť. To si najprv vychutnáš ten pocit, že si hrdina, leb

Stovka z Trenčína prišla po štvorročnej pauze v novom kabáte. Po Rasťovi a Ivovi ju prebrali Ďuri s Jirkom, a tak nám opäť do kalendára Slovak Ultra Trail pribudla zimno-jarná akcia. Tento rok to bola teda zimná verzia, aj keď predchádzajúce dni tomu tak nenasvedčovali. V piatok poobede pred pretekmi som bol v tričku a veste na prechádzke a užíval si jarné lúče. Podvečer ale prišla zmena, ktorú sme síce všetci predpokladali, no úprimne - nemyslel som si, že to bude až také drastické. Najprv sa obloha zatiahla, potom začalo fúkať, do toho liať ako