Preteky

Na Javornícku stovku som mal vždy iba tie najkrajšie spomienky. Koniec koncov, pred siedmimi rokmi to bola moja prvá stovka, tu som si povedal, že toto je ono, toto je to, čo chcem. Bežať celé hodiny v nádhernej prírode s úžasnými výhľadmi a v tom najkrajšom ročnom období. Jeseň vie byť pochmúrna a smutná, no zároveň aj dychberúca a nádherná. Navyše toto sú asi jediné preteky, počas ktorých si môžem povedať, že bežím domov. Počasie sa nám už za tých x ročníkov vystriedalo všelijaké, od slnka cez dážď až po sneh. Tentokrát to ale nebude

Nedá mi, aby som nezačal paralelou s Východniarskou stovkou. Klasický, vo filme o nej zachytený, doslova nesmrteľný výrok istého nemenovaného V. J. z roku 2017 („To čo kto toto vymyslel? Veď dole ide normálna cesta!“) mi chodil po rozume takmer celý čas, strávený na trase tejto novej slovenskej ultraakcie, ktorej by možno viac slušalo pomenovanie Novembrová rozbíjačka, alebo niečo v podobnom duchu. Ale skúsení masochisti si túto akciu našli aj bez bombastického názvu, stačili im parametre (131 km a 6300 v.m.) v kombinácii s dátumom, ktorý zväčša n

Toto je v malom, slovenskom ultravesmíre ozaj výnimočná akcia – vždy na konci sezóny takto koncom októbra, VIP len pre pozvaných a viac v komunitnom ako pretekárskom duchu, takže to hlavné sa vraj odohráva do hlbokej noci na konci, v cieli, nie cez deň na trati. Vzdialenosť pre našinca ľudská, žeby každý stihol aj tú socializáciu a nebol moc rozmontovaný, aj ľudkovia z občerstvovačiek aby sa zúčastnili a tak... Len smola, že doteraz vždy boli javiskom bratislavské luhy a háje – vždy bola naporúdzi výhovorka, ako sa tam nedostanem. Na druhej strane

  Šesť hodín - to bude v pohode, napadlo mi ako prvé po tom, čo na mňa z FB vyskočila udalosť, ktorú organizuje košická Bicycle garage, Chata Hrešná a združenie Time 4 Fun. Má ísť o prvý ročník v okolí chaty Hrešná. Akcia ma hneď oslovila, keďže som už dávnejšie chcel vyskúšať po rokoch pauzy od bežeckého ultra nejaké mtb ultra v podobe 12 hodinovky alebo až 24. Toto by mohlo byť vhodné oboznámenie sa s dlhším krúžením na jednom okruhu. Takže je rozhodnuté, prihláška vyplnená. S platbou som ešte počkal, či sa na mňa usmeje šťast

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Po lanskom nultom ročníku, pripravenom s typickou miestnou pohostinnosťou a srdečnosťou, prišla po veľmi dobrých ohlasoch zákonite repríza, už pod krídlami SUT. Do Stropkova sa na posledný septembrový víkend dovalilo asi o polovicu viac ultráčov ako vlani, ale limity (100+100 kusov na obe trate) na vlastnú škodu tých nezúčastnených ostali znovu nenaplnené. A tak aj tento ročník mal komornú atmosféru väčšej rodinnej oslavy. Alebo menšej východniarskej svadby. Do 150 hostí tuším :-) Počko vyšlo takmer bežecky ideálne – teda aspoň pre tých chladnomil

Tak, po ročnej prestávke znovu a vo vylepšenej podobe, s predĺženými všetkými troma traťami (71/43/15 km) a s rôznymi inými novinkami. Jednoducho v Zázrivej to pri ihrisku v poslednú augustovú sobotu (presne 28.8.) od rána vrelo. Teda od večera, lebo klasická ultratelocvičňa bola znova v ponuke a aj registrácia bola odporúčaná skôr tá večerná. Akosi sa to všetko (dúfajme) vracia do starých koľají.  Štart najdlhšej trate Ultramagura (lebo detské trate nás nezaujímajú, že...) o siedmej ráno bol ešte v takom príjemnom (skoro) chládku, ale sln

Sme sa tak bavili v cieli: bolo vlastne niekedy na Ultra Fatre normálne počasie? Lebo tu keď neleje a neblýska sa, tak oskar vypráža alebo dusno dusí. No ale čo chceme na vrchole leta, že? Inak tento siedmy ročník začal veľmi podobne ako vlaňajší – strachom z predpovedí. Zase sa valil front, a že bude pršať, to bolo viac než isté. Či sa bude aj blýskať, až také jasné nebolo, ale že sa toho orgovia aj účastníci boja, bolo jasné z tých prestrašených pohľadov, ktoré sa na mňa obracali pri fotení pred štartom: „To ty? Fuj, už som si myslel, že b�

Kedysi som si povedal, že reporty už budem písať iba zo stoviek, no posledné dva víkendy som strávil na dvoch síce kratších ale o to výživnejších pretekoch. Dokopy to bolo niečo okolo 110 kilometrov a 7000 metrov prevýšenia, tak o tom sa už snáď oplatí niečo málo napísať. Nabehané som toho nemal veľa, no viac mi robilo starosti to prevýšenie. Ale veď všetci vieme, že najlepšie sa trénuje na pretekoch, tak prečo sa nerozbiť?! :) Ako prvá ma čakala Strečianska mašľa ( STRAVA ), ktorá sa týmto rokom prvý krát zaradila do Slovak Ultra Trail ligy,

Po roku pauzy kvôli „pliage“ sa najnáročnejšia (alebo najprevýšenejšia) slovenská stovka znovu prebrala k životu - a ako je u nej zvykom, dosť sa toho za ten čas pomenilo. Čo je ale najzaujímavejšie, takmer vôbec sa nezmenila trať, a aj tú maličičkú zmenu na konci nezapríčinili špekulácie a optimalizácie organizátorov – a to už je čo povedať! Ubudla vlastne len cieľová strminka. Chata Veronika totiž už neexistuje, namiesto nej sú tam rozostavané dajaké apartmány či čo.  Takže v podstate bola trať ukrátená o výškové aj dĺžkové metr

Také nenápadné podujatie ultrabežecké sa len nedávno zrodilo v Strečne - a pritom tento rok už štvrtý raz bolo! A dokonca po vynútenej covid-pauze v r.2020. Donedávna možno nenápadné pre „ultrášov“, lebo ho organizujú miestni turisti (KST Uhlík) a nie niektoré zo známych mien slovenskej ultrascény. Ale tentokrát sa do toho zamontoval už aj Slovak Ultra Trail a Mašľa je zrazu aj v SUT-lige. Napriek tej akože nenápadnosti sa ale stačí pozrieť do profilu trate a každý musí spozornieť, lebo toto nie je klubový výklus po miestnych zvážniciach! Pekn

Preteky na horských bicykloch sa tešia už dlhé roky veľkej popularite. Tzv. MTB maratóny sa organizujú naprieč celou krajinou a snaha organizátorov o čo najväčšiu účasť býva často naplnená. Štandardom je viacero tratí rôznych dĺžok a obtiažností. Už v dávnejšej minulosti sa mi podarilo absolvovať viaceré tieto podujatia a potom po dlhšej pauze boli práve preteky Ilovníckym hrebeňom tou akciou, ktorou som sa aspoň na chvíľu opäť vrátil k obľúbenej aktivite. Už pred štyrmi rokmi, keď som absolvoval dlhú trať Ilovníckym hrebeňom, som bol veľmi p

Najstaršia z mladých slovenských stoviek je v hlbokej puberte (15. ročník), ale najmä sa stala v podstate prvou ultraakciou u nás v novej „postcovidovej“ ére. Lebo „náhubky“ a iné opatrenia nám vláda zrušila akurát vo štvrtok (dúfajme, že na furt),  takže v sobotu 23.4. sa mohlo ísť do akcie s hlbokým a slobodným nádychom :-) A ešte jedna novinka – Lazovka už nie je v SUT lige, lebo Slavo si ju chce zachovať takú puknovejšiu, nezviazanú niektorými (inde nutnými) pravidlami. To nie je negatívum ani kritika, to je len konštatovanie faktu, �

Poriadne dlhú pauzu naordinoval covid slovenskej Pierra Mente – naposledy sa rýchlošľapky preháňali bokami v r. 2019. Ale tento, v poradí 13. ročník, vyšiel zato naprotiveň svojmu nešťastnému číslu šťastne. Nik sa príliš nezrakvil (aj keď pár odstúpení bolo ako vždy) a počasie ako na objednávku, aj keď niektorým chladnomilným bolo poriadne horúco. Obloha azúrová a pieklo zhora teda fest... Vo štvrtok na severe asi menej, v piatok a v sobotu na južných bokoch potom už naozaj jarne. Teplo ale aj pomáhalo, lebo niektoré prvé ranné zjazdy neboli pr�

Tak sa vrútocký silvestrák, najdlhší a najstarší na Slovensku, dočkal. Jubilejného 40. ročníka, po ročnej pauze zavinenej Covidom. Síce s menšou účasťou a s obmedzeniami, ktoré boli nutné, aby organizátori vyhoveli protipandemickým opatreniam a nariadeniam, ale podaril sa! Za to samozrejme vďaka veliká patrí najmä Danovi Konečnému a jeho tímu (TAT, Svemat). Po bielych vianociach nastalo počasie typicky bežecké, čiže odmäk :-) Hmlisto, miestami mrholivo, teplota mierne nad nulou, na ceste sa nešmýkalo, no proste pre väčšinu zúčastnených bežecký