Preteky

Konečne prvá „živá“ stovka tejto sezóny, nie iba virtuálna, hurá!!! Takže hneď skraja patrí vďaka organizátorom za úsilie, že to riskli a posnažili sa prichystať akciu napriek pandemickým obmedzeniam. Aj keď našťastie tie sa už zmierňujú, vieme. Na rozdiel od teplôt, ktoré sa zmierniť odmietli a rozhodli sa vyrovnať tým brutálnym z prvého ročníka. Našťastie o trošku zaostali, ani tak dusno nebolo a aj vetrík pofukoval. No aj tak kvalitný mordor. Mal som dojem, že aj tie mraky, ktoré nad nás zablúdili, sa naschvál vyhýbajú slnku a nie a nie

Joooj chudák Slavo – aj jemu tento rok korona pridala šediny. Presun z jari do jesene a aj tak s druhou vlnou pandémie hrozilo, že nebude nič. Ako naschvál, 13. ročník. Nakoniec to stihol zaonačiť, vzhľadom k podmienkam veľkolepo. A čiastočne sa aj k tým koreňom vrátil ako sľuboval a celkom napínavé to aj vďaka tomu bolo. Len sa tá trinástka vyzúrila aj v podobe počasia – just trafil Slovensko studený front, a teda poriadne zúrivý bol ráno pri štarte! Ale pekne po poriadku. Najskôr korona: žiadne socializačné telocvičňové orgie, dokonca presun

Noooo, poriadne mieša kartami tá pandémia! Druhá vlna je so začiatkom školského roka tu, s ňou sprísňujúce sa opatrenia až zákazy pre konanie hromadných akcií. Červená na korona-semafore zasvietila 12.9. aj pre okres Nitra a tohoročná P100 sa uskutočnila len tak – tak, a v poriadne upravenej podobe, aby bola čo najviac bezpečná. Napríklad prezentácia aj cieľ pekne vonku a žiadne vyspávanie v telocvični po akcii. Rúška aj po štarte, kým sa stádo za Handlovou neroztratilo, žiadne babranie sa rukami v jedle na kontrolách, samozrejme dezinfekcia a meran

Že sa už vlani urodilo okrem korbáčikov v Zázrivej aj nové ultrabehavé podujatie som vedel, len už neviem prečo som sa tam nedostal. No tento rok corona pomiešala karty a aj termín bol akýsi vhodnejší... A bulvár treba kŕmiť pravidelne a tradičné podujatia mu už nestačia. Inak tento nový termín: asi fajn na rozbeh pred jesennými stovkami, nie? Alebo na vyklusanie MKMK hehehe... Chvály o výmysle Jogošíkovcov sa niesli slovenským ultravesmírom už vlani v máji, teraz sa rodičia podujatia spriahli so SUT, tak hádam zas o level vyššia úroveň bude zaručen

Koho by nelákalo skúsiť 1000 míľ, Great divide z Kanady do Mexika a iné podobné bikedobrodružstvá, o ktorých sme čítali v knihách Jana Kopku. No nie každý môže odísť z domu na dva - tri týždne, alebo cestovať na druhú stranu planéty. Objavil sa však zaujímavý podnik - Carpatia divide, ktorý organizujú Poliaci, a keď som si pozrel trasu, ktorá približne kopíruje hranicu Poľska so Slovenskom a prechádza postupne týmito pohoriami zo západu na východ... Až na samý východ Poľska, ešte východnejšie ako Nová Sedlica. Pozrieš na lajnu na mape a vi

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.

Príjemne Prebehlo Piate Pokračovanie Parádneho Päťdesiatpäťkilometrového Pobehania Po Prekrásnej Prírode... Veľkej Fatry. Alebo: najbrutálnejšie „krátke“ ultra na Slovensku sa dožilo svojho prvého malého jubilea - a s úspechom. Lebo blata nebolo moc, nik sa nezrakvil, počasie prialo a corona dovolila. Malí nedobrovoľní darcovia krvi sa nerátajú (nejaké to koleno, to sa stane) a popoludňajšie búrkové mraky tiež len postrašili, nakoniec z nich nič nebolo. Ale keď sa ráno dvihli hmly a slnko a nastúpilo monzúnové dusno, kadejaké prognózy sa rojil

Prečo sprchovacia? Lebo si nepamätám Stíhačku, na ktorej by pršalo od štartu až do cieľa a všetkým a všade. No, nám niekde za Ďurkovou síce na chvíľu prestalo, ale ako Dalibor zahlásil, že „aha, už mám skoro suché tričko od toho vetra“, už nás polievalo znovu. A poriadne chladná sprcha to bola. Lebo vetrisko na hôľnych úsekoch ukazovalo, čo vie. Aspoň že fučalo prevažne z východných smerov, čiže pomáhalo tlačiť do chrbta. Do toho teploty okolo 10 stupňov – takže takmer ideálne bežecké počasie, neviem čo sa niektorí sťažovali, hehehe

Najprevýšenejšia stovka na Slovensku sa dožila siedmych narodenín a pokračuje v tradícii: čiže štart a cieľ sa nemenili, ale zas bola iná trasa ( TU ). Na niektorých miestach. Užili si ľudkovia pred koncom asfaltu do sýtosti - v Trebostovskej a Slovianskej doline. A znovu si skúsili aj „všeobecne obľúbený“ experiment s jedným úsekom trate, kde sa išlo tam aj nazad. Tentokrát nad Vríckom. Aspoň si niektorí pretekaniachtiví skontrolovali rozostupy so súpermi, pred koncom. Zato ale odpadol infarktovo-obľúbený stupáčik z Vríčanského sedla na Ostrú

Najstarší silvestrovský beh na Slovensku sa v plnej sile dožil posledného ročníka v „hlavnej“ kategórii, čiže má 39 rokov a budúci rok ide do veteránskej. To to beží... Ale dobre sa mu v posledných rokoch darí pod taktovkou TAT. A tento rok sa navyše dožil aj skoro ideálneho bežeckého počasia. Štipľavý inverzný nočný mrazík začalo slnko prehrievať hneď od rána, vietor žiadny, obloha modrá, cesta miestami mokrá. Po solení zrejme. Len niekde ostali zabudnuté fľaky ľadu, čo síce rýchlejších trochu vynášalo v zákrutách, ale každý si dal p

Už je to dávno, čo som chcel skúsiť nejaké preteky v zahraničí, no každý rok som to odkladal. Neviem, či to bol rešpekt, ale skôr som mal pocit, že by bolo fajn pochodiť preteky doma a až neskôr skúsiť niečo vonku. V tomto som žil až do konca augusta, kedy sa naskytla príležitosť. Príležitosť, ktorá sa neodmieta - ísť do Írska na EcoTrail Wicklow (80 km / +2700 m). Už dlhšiu dobu Slovak Ultra Trail spolupracuje s rôznymi zahraničnými pretekmi a „čerešničkou na torte“ sú voľné štartovné miesta na rôzne preteky v Európe i vo svete. Nás

Neviem ani ako začať. Vo štvrtok som ešte mala celkom stresujúcu skúšku, ktorú sa mi podarilo (vďaka Bohu) spraviť. Domov som došla okolo 20:00, ale už sa mi nechcelo baliť, čo bola trochu chyba. Spala som deväť hodín, čo sa mi už dávno nepodarilo, tak dlho spať. Celkom ma to potešilo. Ráno, keď som si menila baterky v čelovke, som zistila, že výmena bateriek moju Silvu zabila. Zabudla som si moje obľúbené ultra tričko na intráku aj spolu s káblom na hodinky (baterka nabitá na 14%), aj s vazelinou. Výborne Majda, si talent. Zase to robíš všetko na posledn�

Polovica októbra, to je už risk – bude snežiť alebo vyjde slnko a vytiahne farby? Tentokrát to druhé, podobne ako vlani, len trochu chladnejšie, s miernym oparom a južným vetrom. Skoro ideálne bežecké podmienky, fotografické trochu horšie. Ale balneoterapia priamov cene zájazdu – tentokrát na mnohých miestach, po predošlých dažďoch.   Čo ale bolo najpodstatnejšie na tomto ôsmom ročníku: taká konkurencia sa na štartovke zišla, že ažžž. Právom boli očakávané nadzvukové rýchlosti a rekordné časy, čo sa aj splnilo. Nebola taká plnofarebná tá

V novembri minulého roka som znova skúsil šťastie v lotérii na Hardrock 100. Beh na vzdialenosť 160 km a +11000 v.m. Tieto preteky sa konajú v Colorade v USA, patria k najstarším a najťažším pretekom na svete. Každý rok sa tam hlási niekoľko tisíc bežcov z celého sveta. Na štartovú listinu sa môže dostať len 150 šťastlivcov, ktorí majú zabehnuté kvalifikačné preteky. Na základe kvalifikácie, ktorá platí dva roky, idú do lotérie s jedným alebo niekoľkými tiketmi v závislosti od toho, koľko rokov v rade sa hlásia. Ak sa niekto hlási prvý raz, má jed