Preteky

Tak tak – aj úspešné podniky končia! Mala byť síce posledná už tá lanská, jubilejná, desiata, ale vieme ako bolo... Kvôli prísnym protikovidovým opatreniam nemohla byť ani zombícka afterka, ani živá hudba, ani ohňostroj nad nočnou Nitrou v cieli, ani švédske stoly a ani iné, určite plánované benefity. Ale sa teda naši dobrí orgovia uzhodli, že to ešte raz skúsia tento druhý septembrový víkend, aby sme o nič neprišli. Lebo nás majú radi. No ale ako naschvál – tretia vlna pandémie na vzostupe. Tak síce živá hudba zas neprišla, iba dídžej Repr�

Jubilejný Slavkáč ukázal silu prírody, keď preteky museli byť skrátené a to žiaľ iba na Maximiliánku (1530 m n m). Vytrvalostný vertikál (7k / +1400m) sa zmenil na lesný šprint do kopca (3,5k / +500m). Blížiaci sa front a hromy v diaľke rozhodli, a to doslova pár sekúnd pred štartom. Cieľ sa posunul na úroveň konca lesa, začínajúcej sa kosodreviny a ostrého skalnatého hrebeňa. Neskôr na radare boli zaznamenané blesky v okolí vrcholu Slavkovského štítu v čase cieľového limitu... Jedno je isté, z desiatich štartov sa podarilo bezpečne končiť na

Parametrami najnáročnejsí „krátky“ slovenský ultrabeh mal šťastie v týchto koronálnych časoch - dočkal sa svojho 6. ročníka. A že aj vlani bol, to neviem či je šťastie alebo tvrdohlavosť organizátorov. V dobrom samozrejme – a za to im patrí vďaka. Len pre poriadok: 55 km a 3800 v. m. – to nemá ani Šelma, ani Krížna, ani nič. A to prevýšenie ani niektoré stovky. Tento rok náročnosť ešte poriadne vylepšilo počasie, najmä v prvej časti. Lebo po dusných dňoch prišiel front a poriadne zapršalo, takže tie známe fatranské hlinené chodníky

No čo nám to tá korona spravila? Skrátila Stíhačku na polovicu, len na „detskú“ trať po Čertovicu! Alebo slovami hlavného riaditeľa letovej prevádzky Ľuba: pri súčasných obmedzeniach súvisiacich s pandémiou boli len dve možnosti – buď nič alebo to spraviť v kratšej verzii. Nie je asi vôbec sranda rozhodovať sa a vybavovať niečo v januári, keď nik nevie čo sa bude dať v lete. Každopádne vďaka za rozhodnutie pre tú druhú možnosť a samozrejme vďaka všetkým orgom a dobrovoľníkom za „unuváciu“. Odrazila sa potom tá neistota pandemická a

Konečne prvá „živá“ stovka tejto sezóny, nie iba virtuálna, hurá!!! Takže hneď skraja patrí vďaka organizátorom za úsilie, že to riskli a posnažili sa prichystať akciu napriek pandemickým obmedzeniam. Aj keď našťastie tie sa už zmierňujú, vieme. Na rozdiel od teplôt, ktoré sa zmierniť odmietli a rozhodli sa vyrovnať tým brutálnym z prvého ročníka. Našťastie o trošku zaostali, ani tak dusno nebolo a aj vetrík pofukoval. No aj tak kvalitný mordor. Mal som dojem, že aj tie mraky, ktoré nad nás zablúdili, sa naschvál vyhýbajú slnku a nie a nie

Joooj chudák Slavo – aj jemu tento rok korona pridala šediny. Presun z jari do jesene a aj tak s druhou vlnou pandémie hrozilo, že nebude nič. Ako naschvál, 13. ročník. Nakoniec to stihol zaonačiť, vzhľadom k podmienkam veľkolepo. A čiastočne sa aj k tým koreňom vrátil ako sľuboval a celkom napínavé to aj vďaka tomu bolo. Len sa tá trinástka vyzúrila aj v podobe počasia – just trafil Slovensko studený front, a teda poriadne zúrivý bol ráno pri štarte! Ale pekne po poriadku. Najskôr korona: žiadne socializačné telocvičňové orgie, dokonca presun

Noooo, poriadne mieša kartami tá pandémia! Druhá vlna je so začiatkom školského roka tu, s ňou sprísňujúce sa opatrenia až zákazy pre konanie hromadných akcií. Červená na korona-semafore zasvietila 12.9. aj pre okres Nitra a tohoročná P100 sa uskutočnila len tak – tak, a v poriadne upravenej podobe, aby bola čo najviac bezpečná. Napríklad prezentácia aj cieľ pekne vonku a žiadne vyspávanie v telocvični po akcii. Rúška aj po štarte, kým sa stádo za Handlovou neroztratilo, žiadne babranie sa rukami v jedle na kontrolách, samozrejme dezinfekcia a meran

Že sa už vlani urodilo okrem korbáčikov v Zázrivej aj nové ultrabehavé podujatie som vedel, len už neviem prečo som sa tam nedostal. No tento rok corona pomiešala karty a aj termín bol akýsi vhodnejší... A bulvár treba kŕmiť pravidelne a tradičné podujatia mu už nestačia. Inak tento nový termín: asi fajn na rozbeh pred jesennými stovkami, nie? Alebo na vyklusanie MKMK hehehe... Chvály o výmysle Jogošíkovcov sa niesli slovenským ultravesmírom už vlani v máji, teraz sa rodičia podujatia spriahli so SUT, tak hádam zas o level vyššia úroveň bude zaručen

Koho by nelákalo skúsiť 1000 míľ, Great divide z Kanady do Mexika a iné podobné bikedobrodružstvá, o ktorých sme čítali v knihách Jana Kopku. No nie každý môže odísť z domu na dva - tri týždne, alebo cestovať na druhú stranu planéty. Objavil sa však zaujímavý podnik - Carpatia divide, ktorý organizujú Poliaci, a keď som si pozrel trasu, ktorá približne kopíruje hranicu Poľska so Slovenskom a prechádza postupne týmito pohoriami zo západu na východ... Až na samý východ Poľska, ešte východnejšie ako Nová Sedlica. Pozrieš na lajnu na mape a vi

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.

Príjemne Prebehlo Piate Pokračovanie Parádneho Päťdesiatpäťkilometrového Pobehania Po Prekrásnej Prírode... Veľkej Fatry. Alebo: najbrutálnejšie „krátke“ ultra na Slovensku sa dožilo svojho prvého malého jubilea - a s úspechom. Lebo blata nebolo moc, nik sa nezrakvil, počasie prialo a corona dovolila. Malí nedobrovoľní darcovia krvi sa nerátajú (nejaké to koleno, to sa stane) a popoludňajšie búrkové mraky tiež len postrašili, nakoniec z nich nič nebolo. Ale keď sa ráno dvihli hmly a slnko a nastúpilo monzúnové dusno, kadejaké prognózy sa rojil

Prečo sprchovacia? Lebo si nepamätám Stíhačku, na ktorej by pršalo od štartu až do cieľa a všetkým a všade. No, nám niekde za Ďurkovou síce na chvíľu prestalo, ale ako Dalibor zahlásil, že „aha, už mám skoro suché tričko od toho vetra“, už nás polievalo znovu. A poriadne chladná sprcha to bola. Lebo vetrisko na hôľnych úsekoch ukazovalo, čo vie. Aspoň že fučalo prevažne z východných smerov, čiže pomáhalo tlačiť do chrbta. Do toho teploty okolo 10 stupňov – takže takmer ideálne bežecké počasie, neviem čo sa niektorí sťažovali, hehehe

Najprevýšenejšia stovka na Slovensku sa dožila siedmych narodenín a pokračuje v tradícii: čiže štart a cieľ sa nemenili, ale zas bola iná trasa ( TU ). Na niektorých miestach. Užili si ľudkovia pred koncom asfaltu do sýtosti - v Trebostovskej a Slovianskej doline. A znovu si skúsili aj „všeobecne obľúbený“ experiment s jedným úsekom trate, kde sa išlo tam aj nazad. Tentokrát nad Vríckom. Aspoň si niektorí pretekaniachtiví skontrolovali rozostupy so súpermi, pred koncom. Zato ale odpadol infarktovo-obľúbený stupáčik z Vríčanského sedla na Ostrú

Najstarší silvestrovský beh na Slovensku sa v plnej sile dožil posledného ročníka v „hlavnej“ kategórii, čiže má 39 rokov a budúci rok ide do veteránskej. To to beží... Ale dobre sa mu v posledných rokoch darí pod taktovkou TAT. A tento rok sa navyše dožil aj skoro ideálneho bežeckého počasia. Štipľavý inverzný nočný mrazík začalo slnko prehrievať hneď od rána, vietor žiadny, obloha modrá, cesta miestami mokrá. Po solení zrejme. Len niekde ostali zabudnuté fľaky ľadu, čo síce rýchlejších trochu vynášalo v zákrutách, ale každý si dal p