Turčiansky amatérsky triatlon 2010

          Turčianska dedinka Ďanová má len 513 duší, ale poslednú júlovú sobotu isto „napuchla“ na dvojnásobok. Ôsmy ročník najmasovejšieho triatlonu na Slovensku si tu prvý raz od svojho vzniku vyskúšal úplne nové prostredie a nové trate. Už žiadne bitky v bazéne ako po minulé roky a len kilometer vo vode pre „hobíkov“, ale tri poctivé „trojuholníky“ medzi rybami a poctivý kilák a pol kúpania pre každého. Žiadna betónka a rampy v polovici, ale 40 kilometrov  kopcovitého vozenia medzi Ďanovou a Blatnicou (tiež v troch kolách). A na koniec žiadny príjemný tieň v Gaderi, ale 4-krát behom okolo dediny a záludne rozmiestnených krčiem. Všetko na jednom mieste, niekedy až príliš nahusto, ale prehľadné a organizačne ako vždy na úrovni. Od zmien si organizátori sľubovali väčšiu atraktivitu pre pretekárov aj divákov, ale aj menšiu náročnosť pre seba vďaka jednému depu. Aby to ale nemali príliš ľahké, prirobili zopár vekových kategórií. Okrem tradičných hobíkov, profíkov a štafiet sa už od deviatej rána po tratiach preháňali triatlonové deťúrence, decká a detiská.

 O jedenástej prišli na rad tí, pre ktorých hlavne tieto preteky vznikli – do 20-stupňovej vody naskákalo vysoko nad 100 neregistrovaných pretekárov, aj keď niektorí sa tvárili náááááramne tvrdo profesionálne. Časy Tomáša Kamrlu a ďalších dvoch „hobíkov“ na bedni za ním si zaslúžia uznanie – všetci pod 2:10! Všetkým babám zas ukázala chrbát najmladšia z nich - Danka Ignačáková z domáceho klubu TAT. Voda síce po dažďoch bola „rýchla“, ale dali sa požičať neoprény, čo isto nejedného hobíka potešilo. Na behu už slnko čoraz viac pripekalo a hobíci minuli všetkých 400 fliaš vody, pripravenej na občerstvovačkách! Na profíkov ostali poháre. Voda v nich samozrejme bola tiež, aj jonťáčik fajný žltý. Komentátor Vlado Baron síce tvrdil, že je to tá voda z rybníka a že makovníky sú od Veľkej Noci, ale v cieli sa nesťažoval nik (zatiaľ?). Hádam len na tú hustú premávku tesne pred obrátkou behu, kde sa mleli na úzkej ceste bežci v oboch smeroch s končiacimi cyklistami – a ešte im do toho skákali diváci. Možno by pomohlo, ak by bola občerstvovačka trochu ďalej od obrátky. Kŕmidlá v cieli majú na TAT ale vyriešené perfektne – veľký vojenský stan, ktorý sa dá podľa potrieb nadstaviť. Potreba tento rok bola - zas o jeden diel navyše.

 O druhej rybničná voda zovrela naposledy, vrútili sa do nej „profíci“ na čele s motorovým člnom menom Rišo Varga, ktorý mal ako tradične problém ubrzdiť zákruty pri bójkach. Ten to celé aj vyhral za neskutočnú hodinu a 45 minút, ale trate boli isto kratšie ako v propozíciách. Aspoň plávanie určite. Alebo žeby to tými makovníkmi bolo? Ženské zlato ide do Čiech s Lenkou Fanturovou, domorodka Kika Lapinová druhá a medzinárodnú trojku doplnila Ukrajinka Irina Pavlyshcheva. Registrovaných pretekárov bolo menej ako hobíkov a boli medzi nimi aj menšie výkonnostné rozdiely, preto sa aj menej „bili“ na obrátke.

 Čo bolo potom? Nuž tie makovníky, melóniky, cestovinky, bohatá tombola, bohaté odmeny pre tých „na bedni“ a rozchod. Búrkové mraky sa síce od obeda zákerne točili okolo, v Martine aj riadne zlialo, ale nad pretekármi sa nebo tento rok zľutovalo a preto to všetko skončilo ako na objednávku. Myslím že jedna z najvydarenejších triatlonových akcií u nás, uvidíme aké zlepšováky vymyslí Dano Konečný budúci rok. Hlavne by si mal kúpiť nejaké pirule na hlasivky. Alebo megafón.

Podrobné výsledky sú na stránke www.sportis.cz 

nejaké fotky v galérii a všetky ostatné v plnej veľkosti na stiahnutie tu: ulozto.sk/5455868/tat2010.rar. 

Rišo Pouš