Okolo nádrže Nová Bystrica - po asfalte

Veľmi pekný okruh cez štyri výživné kopčeky, s minimálnou premávkou (väčšinou) a tentokrát po asfaltkách, na cesťáku. Asfalt tiež väčšinou, hehehe... Začal aj skončil som v Zázrivej na križovatke, kde sa pri príjazde od Párnice odbočuje doľava na Terchovú alebo rovno do Ústredia. Doprava je to medzi domy a priamo na križovatke predávajú korbáčiky aj žinčicu, keby niečo :-) Smerom doľava na Terchovú som začal, v smere od Ústredia som sa vrátil, takže pekne v smere hodinových ručičiek. Aj to malo svoj dôvod, dostaneme sa k nemu neskôr. Malo to byť také vylepšenie, aby som nešiel všetko po hlavných cestách. Celkom to aj vyšlo, aj keď niekto si možno pomyslí svoje o trápení bicykla :-) Malo to takto skoro presne 75 km a niečo cez kilák prevýšenia, gpx je na stiahnutie tu hore. Na okruh sa samozrejme dá napojiť z rôznych miest, ja som si pri príjazde a odjazde užil ešte 86 km naviac, aj víkendovú dopravnú špičku okolo Kraľovian a Šútova som prežil. Ale tam je aspoň široká krajnica, na rozdiel od úseku medzi Zázrivou a Terchovou s podobne intenzívnou premávkou. Inak vodnú nádrž som vôbec nevidel, ale nevedel som, ako to inak celé nazvať :-) Takže ideme na to, takto okruh vyzerá podľa stránky verejného Stravovania:

Prvý úsek cez Terchovú (až po odbočku pred Belou) je počas pekných víkendov poriadne frekventovaný, na začiatku stúpania zo Zázrivej navyše poriadne deravá krajnica a potom za Terchovou neexistujúca, takže radosť zaručená. Ale sú tam aj pekné momenty, veď sa ide popod Rozsutce a Obšívanku. Len nie je veľmi kedy kochať sa okolím, že? Začiatok stúpa pohodovo, ale potom za Jogošíkovskou kolibou sa zjaví známa dopravná značka a na posledných vari 500 metroch sa postaví poriadna stena. Alebo je to tými mojimi retroprevodmi? Aj som tam zarozmýšľal, či bol toto dobrý nápad - len týždeň po Ultra Fatre... Ale vylámal som to dáko a potom už pohoda teda - a maximálka dole do Bieleho Potoka. Terchová a ďalej: v sobotu ráno klasická zápcha v smere od Žiliny. V mojom smere väčší pokoj, ale aj tak som bol zo dvakrát „prvé auto v kolóne“.

Za odbočkou doprava na Starú Bystricu akoby uťal. Cesta dobrá, áut takmer nula kusov. Len za Kubíkovou zas tá nechutná značka - a už som išiel na dlhšie „do pozoru“. Hore v sedle Lutiška (20. km) pod stromami, pri božej muke a rázcestníkoch už bol čulý cyklofrmol. Niekto hore, niekto dole, niekto krížom cez cestu a hore pod Mravečník, a tak. Ja som si začal užívať asi najdlhší zjazd - desaťkilometrový, na ďalšiu odbočku doprava. Asfalty sú aj tu dobré, už aj krajnice väčšinou, tak som aj banán natlačil do seba za jazdy.

Na kruháku mal by som ísť teda doprava a hore oboma v doline rozťahanými Bystricami, ale už je tu aj lepší variant. Ešte pred kruhákom, na ľavom brehu potoka, odbočuje z cesty cyklotrasa, vyložená komfortným, novým, ako riťka hladkým asfaltom! Len kde – tu sú panely, keď ju závery lesných ciest križujú. Ale sú dobre uložené. Dá sa tu pod stromami aj posedieť na viacerých miestach a na dvoch aj dotankovať. Po rannej slanine ma aj sušilo, tak som využil, lebo jeden bidón už padol. Parádne jazdenie! Nazad na hlavnú som sa dostal presne tam, kde odbočuje cesta k hrádzi nádrže, ale pozrieť som sa nešiel.

Potom už prišlo to plánované vylepšenie. Po necelých piatich kilákoch som bohorovne odbočil z hlavnej (tam, kde začína solídne stúpanie) doľava, smerom ku skanzenu vo Vychylovke. Od horného parkoviska ide totiž asfaltka do sedla Demänová a je to aj červená a modrá cykloznačka. Videl som dolný aj horný koniec tej cesty, keď som tam bol nedávno peši – a vyzerala použiteľná, tak že to risknem. A keď aj bude na prd, povedal som si, že veď pomaly do kopca sa bude dať. Lebo zhora, zo sedla Demänová, ide predsa dole do Oravskej Lesnej už normálna asfaltka. Som si naivne myslel, tiež po takom jednom odfláknutom prieskume, hehehe... Ale to má ešte čas, teraz teda stúpam. Začiatok pekný! Asfalt aj výhľady, cesta vedie ponad skanzen. Super. Ešte aj tabuľa, že cesta je po rekonštrukcii. Ale potom to prišlo, najmä pod prvou serpentínou. Čím strmšie, tým rozbitejšie. Zvyšky prastarého asfaltu vymytého až na makadamový podklad, do toho novšie makadamové vysprávky a bordel spláchnutý zo svahov aj nechaný po približovaní dreva. Ale zas nieee, nič až také strašné :-) Aj na 25 mm gumách pomaličky sa to dalo vyhrkotať. Potom sa to okolo hornej serpentíny síce ešte  zopakovalo, ale inak celkom pekná cesta. Spokojnosť - takéto krátke hrkotanie stálo za tú obchádzku hlavnej.

Hore v sedle krásna krajina, krásne výhľady, akurát aj vláčik dohrmotal z oravskej strany. Prečo sa ale na mňa pasažieri tak divne pozerali? Žiletkára tu asi dlho nik nevidel, aj keď mtbajkerov sa tu moce vždy dosť, samozrejme. Ta som si pofotil a rozbehol sa dole. Hrboľatý síce, ale na tento koniec sveta veeeľmi komfortný asfalt na zjazd! No moja radosť dlho netrvala, lebo čím nižšie, tým horšie a že až fest! Nemalo by to byť naopak? A keď som v diaľke zbadal pár osobákov, ako sa knísavo a veľmi pomaly štverajú hore, no... Ešte som uvažoval, či nezbehnúť radšej na Tanečník, ale sklon pod križovatkou ma odradil a dole na Lehotskú, na asfalt, to bol už len kúsok. Aj tu platí: čím strmší úsek, tým viac rozbitý. Ale prežili sme v pohode, veď pomaly sa dá aj z kopca. Len si moja starká užila cyklokrosu ako ešte nikde, hehehe...

Potom už širočizné (a hladké!) cesty dole Oravskou Lesnou, až do city ku kostolu. Hlavné dedinské „radiály“ tu majú ale fakt široké, asi aby mali v zime tie masy snehu kam odhŕňať :-) Tak, na tomto treťom kopčeku som sa úspešne vyhol hlavnej a chvalabohu aj defektu, takže nasledovala posledná odbočka doprava, popred kostol. Úvod ako prejazd cez oravské Silicon valley – čo fabrika, to nápis „Electronics“. Fuuuha!

Potom už sa cesta ponára do lesa, hneď je tu aj srandistická značka s dvoma kopčekmi a údajom 12 km a o kúsok ďalej ešte srandistickejšia, že cesta do Zázrivej je kvôli oprave uzavretá! Prehliadol som niečo pri plánovaní??? Ale oproti autá, motorky aj bajkeri, toľko sa ich nemohlo predsa obrátiť na nejakej závore! Nebudem napínať, ani jedno z tých dvoch strašení nie je aktuálne. Naopak! Asi najlepší asfalt z celého okruhu, žiadne opravy ani uzávery, len pár zablatených miest, kde približovali drevo. Pohodové stúpanie, ktoré sa síce pod vrcholom sprísňuje, ale nie až do nepohody. Z druhej strany je to (mám dojem) o dosť prudšie. Výhľady skoro žiadne (možno na sever, ale som sa neobzeral), aj keď najmä vyššie je okolie cesty viac otvorené. Za vrcholom smerom dole len párkrát preblikol Rozsutec, otvorilo sa to do výhľadu až dole medzi domami. Ale komfort – jednoznačne najkrajší úsek okruhu.

No a potom už len zjazd Zázrivou - zase široká, na tunajšiu zimu pripravená cesta, nariedko porozhadzované domy, vpredu dominanty Krivánskej Fatry, asfalt na parádu. Len tú vložku á la Paríž – Roubaix cez námestie si domáci mohli odpustiť. Dlažobnými kockami asi šetrili, čo ich tak nariedko poukladali. Ale to len pár metrov, som si zafrfľal, len aby sa nepovedalo :-) A to je všetko, už len prednosť dať na križovatke a odjazd domov – parádny, lebo zväčša dole kopcom. Ešte som aj kofolu scucol dole v Párnici, nech podporím miestnu ekonomiku, a už som sa len tešil na kolónu za Kraľovanmi. Dobre bolo!

Rišo Pouš