Turiec – Kysuce – Orava, okružná cyklodoprava

Koniec augusta, krásne počasie, ale lýtko hnevá, peši na hory sa nedá. Tak beriem cesťák a idem kopce aspoň zdola obzerať, že sa dobre rozmontujem. Už dávno som chcel vyskúšať cestu z Kysúc na Oravu, tak nastal čas... Bude to vlnité, no len tri vážnejšie kopčeky sú na programe: Lutiše, ten prechod medzi Novou Bystricou a Oravskou Lesnou a Príslop nad Oravským Podzámkom. Dokopy asi 150km.

Na úvod trochu adrenalínu: treba sa z Turca do Strečna dostať. Ale je nedeľa ráno, aspoň kamióny nechodia. Zato povytláčali asfalt do vlniek pekne na krajnicu, ktorá aj tak skoro neexistuje... Do toho tie sprosté odrazky v ceste a bzučiaci okrajový pás, no radosť jazdiť... A blbci ešte trúbiť budú, aj keď sa človek skoro o zvodidlo obtiera:

Našťastie to netrvá dlho a po absolvovaní „najužšieho miesta na trase“ – lávky pre peších do Nezbudskej Lúčky môžem si nervy upokojiť výhľadom na hrad a kompu:

A už si užívam ticho cesty do Varína, v ústrety Straníku a Kysuckej vrchovine, ktorá mi bude spoločníčkou počas prvých hodín:

Cez Varín si na pár metroch užijem pocity cyklistov na Paríž – Roubaix. Tak toto si môžu na dlhšej štreke dovoliť len profíci, ktorí majú materiál zadarmo :-) Vymocem sa z dediny a akoby som sa vrátil do Strečna – krajnica žiadna a autá z celého Slovenska v húfoch, všetci valia do Vrátnej. Našťastie pomalšie, je priestor aj obzrieť zo severu hrebeň malofatranský a vpredu siluetu Sokolieho:

Stúpanie do sedla Lutiška si pamätám ako tankodróm, ale to bolo dávno. Teraz je tam vyblednutá tabuľa o rekonštrukcii z europeňazí, super. Slnko v chrbte, priezračný vzduch a málo áut, aj tých 12% sa hneď ľahšie zvláda. Lámem to aj zo sedla, lebo mi musí stačiť 39/25. Striedajú sa krátke rovinky s dlhšími strminkami:

Hore križujem cyklotrasu hrebeňom vrchoviny. Takých je tu v okolí na mraky označených. Lenže keď ony väčšinou vedú po zvážniciach a si k nim primyslím to známe kysucké blatko, tak hehehe...

No dnes sa držím asfaltu. Dole Lutišami ešte ten nový európsky, cez Radôstku už mierne hrkotavý. V Starej Bystrici na kruháku netočím doprava smer Orava, ale pekne rovno do centra. Cestu majú dobrú aj cez dedinu a aspoň si obzriem ten ich slávny orloj. No čo ja viem? Nejako mi sem tento architektonický „štýl“ nepasuje. Ale turisti čumia a počúvajú výklad:

V Novej Bystrici nechcú byť pozadu, tak vynovili „nábrežie“, ale zato dokonale zabili potok. Pekne ho vybetónovali. Ale to už plynule stúpam po novej ceste na Oravu (od r.2008). Tiež poctivo vybetónovaná, ale nová? Asfalt dáky vymrvený, drsný, miestami už načatý reťazami, celý bajk drnčí. Ale aspoň výhľady sa otvárajú:

Zhora z mosta, ktorý má vraj nejaké slovenské naj, sa cez vysoké zvodidlá otvára výhľad na hrebeň Krivánskej Fatry, ale proti slnku sú to len siluety:

Dole to drnčí ešte viac, ani sa to nejako nerozbieha, tak to využívam a poobedujem za jazdy. Cesta sa ponad posledné domy Oravskej Lesnej krúti, chvíľu idem oproti Rozsutcu, chvíľu oproti Piľsku. Dochádza mi voda, v centre tankujem v reštaurácii. Dedina je to poriadna, aj poriadne po kopcoch rozťahaná:

Zákamenné tiež také roztrúsené, víta ma panelákmi a opusteným vlekom priamo v diaľke predo mnou, kde som lyžoval vari pred 30 rokmi:

Valím si to s vetrom po širokej ceste, vedľa tečie ešte širšia Biela Orava, už sa tvári ako seriózna rieka. Cesta dobrá, len na zákerné výtlky treba dávať pozor: just sú pri kraji a just ich tiene stromov dobre maskujú:

Keď sa dolina ešte viac otvorí a na obzore začne prekážať hrebeň Oravskej Magury s vysielačom na Magurke, viem, že sa blíži koniec srandy:

Lebo doteraz ma poháňal silný jz vietor, ale v Lokci točím práve na jz. Hupáčiky cez dediny, terén stúpa k sedlu Príslop, protivietor, celkom výživné. A nad Hruštínom zas tá príjemná značka s dvanástkou:

Ale Príslop je odtiaľto krátky, zhora je pekný spätný pohľad na strakatú hornú Oravu aj s Piľskom, Babou horou a panelákmi v Námestove:

Hore v reštike zas musím dotankovať, vietor maskuje to kulminujúce poludňajšie teplo statočne. Povrtím sa dole serpentínami a predo mnou sa vynára známa silueta Oravského hradu, začínam byť zvedavý, aká bude dole premávka:

Ale zatiaľ nič moc, Podzámok je už obchvátený, až za Širokou je áut trochu viac. Kamióny našťastie furt nikde. Zato čo ostáva vo vzduchu po niektorých starých dízloch, to by sa aj vetrieska hanbila vypustiť. Kúpiť lacno v bazáre to hej, ale dať tisícku za nový filter už nie, že? Aj Kubín má obchvat, ale šetrím výškové metre cez Mokraď, popri Orave, s výhľadom na zjazdovky na Holi:

Aj do Párnice pokračuje hojdavá cesta, ani veľmi necítim, že by som šiel z kopca. Vďaka vetru. Ale aspoň vidím najnižší bod v horskej hradbe vpredu, do ktorého mierim. Medzi Šípom a Krivánskou Fatrou s dominantným Stohom:

V Kraľovanoch mi zas dochádza voda, krčma je istota a aspoň sa na chvíľu vyhnem hlavnej, lebo tu už je poriadny frkot. Našťastie tu je cesta širokáááá. Tak si môžem vychutnať obzretie cez Krpeliansku priehradu na Šíp za mnou:

Keď sa na kopčeku v Ratkove vynorím do otvorenej kotliny, vietor sa do mňa poriadne oprie. Rozmýšľam, či sa jemu aj hluku radšej nevyhnem odbočením na cestu SNP, ale sa už nohám dáko nechce a som aj zvedavý, koľko áut ubudne za výjazdom na diaľnicu. A ozaj, hlavná transslovenská cesta sa za ním mení na tichú okresku :-) Tak už len zaľahnúť, obísť najmladšie slovenské mesto, prejsť jeho rovnako veľkú susednú dedinu a za kruhákom odbočiť do najväčšej slovenskej Priekopy (To sú rarity, čo?) s pohľadom na Strečniansku úžinu, kade som tento výlet pred viac ako šiestimi hodinami začínal:

Záver? Pekný okruh to bol, ale akosi je čoraz ťažšie nájsť pre „žiletku“ vhodnú cestu, ktorá by aj cez víkend nebola prepchatá autami. Asi to nebude len prázdninami...

Rišo Pouš