Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2017

25 rokov, to už je poriadna tradícia, a ešte keď sa takého úctyhodného veku dožije najstarší „skyrun“ u nás, to už svedčí o jeho kvalite a obľúbenosti. A o zanietenosti organizátorov, lebo to „zdravé jadro“ to ťahá skoro od začiatku. Viac nájdete na stránke podujatia, kde je aj jeho stručná história. Teraz sa poďme venovať aktuálnemu ročníku, ktorému bola tradične vyhradená posledná júnová sobota.

Po „rovníkovom“ lanskom ročníku sa tentokrát preteky virtuálne presunuli do suchých trópov, čo znamenalo modro takmer bez oblakov a pražiace slnko. Obrysy hôr tancovali ako fatamorgána vo vlniacom sa horúcom vzduchu... Len západný vietor na hrebeni vraj osviežoval. Ku koncu, so stratou nadmorskej výšky a síl, to bolo isto náročnejšie, bezveterné. Viacero vzduchom chladených motorov sa skoro zadrelo... Ale okrem nejakých zvracačiek, nestíhačiek limitu a pár kvapiek krvi na skalách a tráve takmer celé stádo došlo bezpečne do cieľa.

Už druhý raz bol limit štartujúcich naplnený pred uzavretím registrácie. Budúci rok by už mali organizátori rátať s možnosťou dodatočnej registrácie náhradníkov. Pretože síce prihlásených bolo okolo 280 ľudí, ale zaplatilo len 223 a odštartovalo len 198. Slabšie povahy asi odradila predpoveď, ale nikdy to nevyjde všetkým, tak prečo nedať šancu oneskorencom, že? Tiež nie každý sa môže prihlásiť tak dlho vopred. Ale tradične sa zišlo plno bežcov, takže v sobotu ráno na námestí v BB bol zas najväčší problém pomestiť tri autobusy na parkovisko a stihnúť všetkých odprezentovať. Lebo nestíhači sa vždy nájdu, čo prídu na poslednú chvíľu.

Naopak na Trangoške prezentácia fičala, tam už mali organizátori trochu viac času, aj keď aj tam niektorí účastníci tradične na poslednú chvíľu...

Výklad trate: malá zmena v cieli. Ten sa presunul pod kolibu Dami sportu, tak bola cieľová rovinka príjemnejšia po tráve a nie cez vrchný, ale cez spodný mostík ponad hlavnú cestu. Aj cieľové zázemie bolo na lúke, obed na terase reštiky, sprchy poľné, nie hotelové. Na pekné počasie ideál, ktovie ako by bolo za dažďa?

Nazad na Trangošku: aj tu bola trochu zmena hneď po štarte, lebo tam pri chodníku stavajú nejaký betónový hnus a už tradične úzky vstup do lese bol ešte užší. Takže zápcha, ale asi nikomu nevadila, potom až do cieľa miesta doooooosť, že?

Fotky z trate tu tentokrát kvôli chromej nohe reportérovej nebudú, len z dobehu, ale je jasné, že nastáva definitívne striedanie generácií. Mlaďasi (do 40 rokov) si podelili prvé tri miesta absolútne v poradí Peter Fraňo (4:38), Rišo Zvolánek (4:43), Kamil Jezierski (4:45).

Nestarnúci nadštyridsiatnici ale viseli mladým tesne za pätami, lebo Julo Kaľavský (4:49) dobehol celkovo štvrtý, Marcel Matanin (4:51) piaty a Milan Madaj (4:54) šiesty. Julo bol v čase vyhlasovania dakde zašitý, tak na bedni chýbal:

Ani chlapi nad 50 sa medzi mladšími nestratili, tesne nad päť hodín dobehli Jano Malíček (5:11) a Štefan Rácz (5:14), až tretí Milan Nikodém (5:52) už mal trochu odstup.

U dievčat nastala konkurencia tiež poriadne tvrdá. Orienťáčka Katka Lamiová spravila parádny čas (5:37) a napriek tomu si dobehla pre zlato s ľahkosťou a úsmevom, ako po ľahkom rozkluse :-) Aj druhá Petra Fašungová hlboko pod šesť hodín (5:44), ale ju trať viac zmorila. Tretia Zuzka Urbancová má ultra v krvi, s úsmevom za 5:57.

Aj tu sa striedajú generácie, lebo tie skúsenejšie devy (nad 40) boli v absolútnom poradí odsunuté až od piateho miesta nižšie. Ale furt to boli super časy, ktoré im aj väčšina chlapov závidí. Domáca Alena Slaná prvá za 6:11, Marcela Mikulecká za 6:28 a Jana Stopková za 6:59:

Kto chce viac, výsledky sú na stránke pretekov: http://www.nonstopbehnt.sk/files/46_2017.pdf. Na to, aké sú to náročné preteky, „odpadlíkov“ priamo z trasy nebolo veľa, to je dobre. Ľudia asi začínajú byť uvedomelejší pri prihlasovaní, vedia odhadnúť, na čo majú a na čo nie. Tak zas o rok, na tomto podujatí je kvalita zaručená, treba natrénovať a skúsiť!

Rišo Pouš, invalid runner :-)