Lazová stovka 2022 – konečne zase normálna

Najstaršia z mladých slovenských stoviek je v hlbokej puberte (15. ročník), ale najmä sa stala v podstate prvou ultraakciou u nás v novej „postcovidovej“ ére. Lebo „náhubky“ a iné opatrenia nám vláda zrušila akurát vo štvrtok (dúfajme, že na furt),  takže v sobotu 23.4. sa mohlo ísť do akcie s hlbokým a slobodným nádychom :-) A ešte jedna novinka – Lazovka už nie je v SUT lige, lebo Slavo si ju chce zachovať takú puknovejšiu, nezviazanú niektorými (inde nutnými) pravidlami. To nie je negatívum ani kritika, to je len konštatovanie faktu, že každý si ide to svoje. Spolupráca aj kamarátstvo so SUT samozrejme pokračujú.

Teda už v piatok sa do rekreačného zariadenia Dúbrava pri dedinke Prašník zliezali ultras. Tiež som sa zliezol, lebo ak doteraz mi vždy stačil skorý ranný príchod, tentokrát nevydalo – žiadny vhodný spoj. Takže spacák do batohu a išlo sa. Celé zariadenie bolo len pre nás: chatky, centrálna budova s izbami a veľkou jedálňou, dokonca s bufetom DVE NOCI NONSTOP fungujúcim (!!!). K ideálu chýbal len ten bazén. Prázdny bol, holt málo pršalo :-) Mňa zaujímala ešte krytá terasa pri jedálni, kde by sa fajn spalo, keby tie srnce v lese po sebe nebrechali ako besné. A niektorí účastníci v jedálni za pootvorenými oknami. Mal som dojem, že niektorí pred štartom ani spať nešli. Alebo sa len striedali?

Každopádne, posledná noc pred štartom nezaváži. Takže registráciu som stihol minútu pred koncom o jedenástej večer a po troche socializácie som zľahol po jednej. O štvrtej budík, že 4:30 vyrazím s prvými „hubármi“. Lebo som sa musel poctivo brzdiť od začiatku do konca. Predsa len, prvý dlhší beh v sezóne. Len zase - aby som ešte nejaký nočný vlak domov chytil, aj aby som chrty pofotil už za vidna, keď budú prelietať okolo. Ale orgovia ma zbrzdili, že pri prvom krmelci na Bradle budú ľudia až od pol siedmej, aby som tam nemusel čakať. Tak som vyrazil až po piatej, lebo proste tie cesnakové uzly som si tam dať musel – to som si sľúbil! Zato tí prví odchádzali už o štvrtej a potom vraj ani žiadny masový štart sa nekonal. Len každému zápis času do karty a iď het!

Počko vyšlo konečne raz ideálne – v noci na sobotu síce popršalo (inak fajn, že až potom, ako sme z dediny dopešovali z dediny od busu), ale len tak pre osvieženie, aby sa v sobotu neprášilo, no ani nelepilo. A deň stále krajší, na Javorine dokonca bez vetra a teplota taká akurát na tričko. Len potom v noci na nedeľu zas sa nejaké prehánky prehnali, asi si to tí pomalší trochu vyžrali, čo už...  A tá prebúdzajúca sa, voňavá, jarná príroda, no mňam – aj pre nás postcoviďákov bez čuchu. Až na tie brešúce srnce :-)

Slavo a spol. spáchali okrem nového koncového zázemia (ktoré si myslím všetci pochvaľovali) aj pár úprav trasy. Druhá polka z Javoriny v podstate bez zmien, až na záverečný zbeh do cieľa, ale v prvej polke ubudlo asfaltov (najmä pred hradom Branč) a vraj pribudlo výškových metrov. Tých bolo už skoro 4000 (mne hodinky ukazujú 3800). Dĺžka taká klasická, okolo 112 km.  A konečne zasa návrat na návštevu k susedom, do Filipovského údolia aj s tradičným, fajným, teplým vývarom. V prvej polovici aj značenie poctivé, klasické žlté lazošípky pekne viditeľné. Od Javoriny naopak sa šípky a aj kontroly akosi postrácali. Veď tam to už všetci poznáme, že? No, chudáci začiatočníci, hehehe... Ale zase boli k dispozícii „trasomapky“, gpx súbor a samozrejme mikropísmenami napísaný sloh v žiackej knižke (kontrolnej karte).

Mal som všetko vyššie spomenuté so sebou, poučený predchádzajúcimi ročníkmi a najmä ich záverečnými kilometrami. Plus mapy.cz v mobile so zapnutým gps. A na záverečné hľadanie cesty cez lúky nad vodnou nádržou sme boli dvaja a naštudované som to tam mal už takmer dokonale. Ale aj tak som uveril, že som trafil, až keď som v cieli stál pred Olafom a jeho notbúkom :-) Lebo napríklad trasomapka zostupu do cieľa a gps záznam sa dooosť podstatne líšili. Hej, aj toto je Lazovka. No, ale nemuseli sme robiť dieru do plota obory ani liezť po štyroch cez trnkové húštiny ako vlani, vďaka za tú úľavu :-) Len mám trochu dojem, že spolupráca Slava a Olafa nejako začína postrádať ten punkový charakter, čo to? Že by sa chlapci fakt báli lynčovania, ktorým sa už viacerí Lazovníci zastrájali?

Priebeh akcie nebudem rozoberať príliš, moje subjektívne dojmy nie sú dôležité. Trasa je tiež viac okomentovaná pri fotkách - akurát si možno všimnete, že ich je viacero z podhľadu. Akosi mi črevá pri ultrabehaní moc nefungujú, hlavne keď som si teraz povedal, že keď už idem pomaly, idem aj krmelce vyžierať. A keď už teda čupím niekde v lese, no nevyužijem to? Prihlásených bolo vraj okolo 300 kusov, večer sa registrovalo dákych 120, tak ráno mali orgovia asi trochu fofry... Výsledky si všetci môžu odsledovať na ČASOMÍŘE DÁLKOVÝCH POCHODŮ (https://cdp.evizi.cz/trasa$53.html), pribúdali tam počas akcie pekne priebežne, samozrejme vďaka Olafovi Čihákovi a jeho pomocníkom v cieli a na kontrolách, ktorí cez mobily hlásili čísla prichádzajúcich Lazovníkov.

Aj vďaka časomiere vieme, že do cieľa dorazilo 250 ľudí, z nich najrýchlejšie Adam Drga (12:33) a z dievčat Majka Kubová (15:38). Naopak nedokončilo 68 účastníkov, tradične najväčšia úmrtnosť bola vo Vrbovciach a v Cetune. Žiaľ najväčšieho chrta Maťa Oravca zradilo koleno, tak nechcel provokovať a tiež zaparkoval vo Vrbovciach. Dovtedy jediný dával viac ako 10 km/hod. a s úsmevom samozrejme. Iné tempo!

Hádam sa nik príliš nezdemoloval a všetci prežili, aj keď na Megovke striehol poľovník s nabitou guľovnicou... My sme ho ešte uprosili, nech nás nechá žiť, ale potom sa pár výstrelov ozvalo, tak možno nejaké slabšie kusy aj padli? Ale to tu nebudem veľmi rozpitvávať, aby som nabudúce niekoho neodradil. Hádam už len to spomeniem, že ozaj sa po tamojších lesoch takto na jar behá lepšie ako na jeseň – chodníky sú čistejšie, nie také lístím zahádzané, nie je také riziko pri došľape. Ale to už si každý musí zvážiť, ako bude šmatlať. Mne ostáva už enem poďakovať všetkým zodpovedným: masochizmus chystajú každý rok pekný, držím palce, nech im to ostane.

Rišo Pouš