Dolomitenmann 2016

   Druhú septembrovú sobotu sa opäť konal v tirolskom Lienzi štafetový pretek štvorčlenných tímov Dolomitenmann. Tento 29. ročník sa okrem už štandardne dobrého počasia niesol v duchu spomienky na tragicky zahynuvšieho Hannesa Archa, ktorý sa iba dva dni pred pretekom zrútil vo svojom vrtuľníku v oblasti Grossglockneru. Piatkový briefing bol pre organizátorov naozaj ťažký, keďže Arch patril medzi ambasádorov a hostí, ako Dolomitenmanna tak aj preteku X-ALPS.

   Tento rok sa na štart postavilo celkovo 110 týmov a Lienz sa tak stal miestom zápolenia 440-tich športovcov z blízka aj ďaleka. Rovnako ako minulý rok bolo Slovensko zastúpené jedným týmom a to „Korec Foundation Slovak Elements“ v zložení Martin Vrábel, Aleš Hrebík, Braňo Sivák a Ján Šajbidor. Okrem tejto štvorice sme na štarte stáli ešte banskobystričania Jakub Beňo a ja, obaja v disciplíne paragliding na hosťovaní v českých týmoch Technika Brno Extreme Abuelo a Pilsenmannclub. Po pár rokoch to bolo najsilnejšie slovenské zastúpenie na tomto, ako tvrdí Red Bull, vraj „najťažšom štafetovom závode sveta“.

   Do Lienzu som odchádzal s pocitom, že so seba na pretekoch vydám všetko. Bola to moja šiesta účasť a trať ako aj technické požiadavky na let, prebehy a pristátia som mal namemorované v hlave. O svojich nedostatkoch v taktike letu som vedel tiež, takže som bol pripravený ich tento rok odstrániť. O fyzickej kondícii som síce po vrcholiacej sezóne na Téryho chate mal isté pochybnosti, ale formu sa mi podarilo spolu s váhou dobre načasovať. Pomohli mi vynášky k nám na chatu, ale aj výbehy do Sedielka, na Priečne a ako inak na domovskú Krížnu vo Veľkej Fatre.

   Ráno pred štartom sa v trojici bavíme o lietaní a kto sa ako pripravil. Jakub došiel v noci, typicky pre svoju partizánsku skupinu, zo Švajčiarska a ráno na udivenie ostatných pilotov behá z parkoviska do race Office a lepí číslo na padák a dolaďuje technické veci, čím si vyslúži uznanie za pankáča preteku. Aleš mi spomína, že má radšej bicykel ako horský beh a ja sa zasa ponosujem na nedostatok času na systematický letný tréning. Kubo je z nás samozrejme najlepší, veď pred pár týždňami sa živý a relatívne zdravý vrátil z para-expedície do Pamíru a Ťanšanu keď so Švajčiarom Krishom Berlingerom preblúdili vzduchom a po zemi približne 1700km.

   Takto z rána nás čaká vývoz na koniec asfaltky do ústia doliny a potom výšlap cez 600 výškových metrov do miesta štartu, sedla Kuhbodentorl. Ideme sviežim tempom a ja som rád, že nemám pocit tuhých nôh aj napriek tomu, že som si pred dvoma dňami bol zabehať z Misuriny na chatu Auronzo pod Cimami a nešetril som sa. Na štarte ešte všetko dolaďujeme a po obligátnom vážení seba aj s výstrojom čakáme ako džokeji na našich bežcov. Prvý dobieha už štandardne Petro Mamu aj keď tento rok zaostáva za svojím rekordom asi o minútu a trať s prevýšením 1900metrov na 11kilometroch zdoláva za 1:21:34. Ako štvrtý vynikajúco dobehol Robert Krupička v čase 1:26:40 a predal štafetu Tomášovi Lednikovi. Hore vládne príjemná atmosféra a my, ktorých disciplína je vari najľahšia, obdivujeme ten extrémny výkon, ktorý tu každý z bežcov podáva. V čase 1.46.57 na 53. mieste pribieha do cieľa môj bežec Tomáš Eisner a za povzbudzovania všetkých okolo si predávame štafetu.

   Vybieham klasicky do suťového svahu o sklone 35 stupňov a utekám 60 výškových metrov dole na chodník. Idem opatrne no rýchlo, topánky parádne držia grip a cestou využívam aj sklz v nánosoch jemných kamienkov a idem ako na lyžiach. Nasleduje traverz cca 800 metrov a 150metrov prevýšenia. Utekám čo mi nohy stačia, ale nechcem prepáliť začiatok aby som príliš netrpel pri druhom behu po medzipristátí. Cestou na prvé štartovisko sa mi darí predbehnúť štyroch súťažiacich. Posledné metre v suti a stojím uprostred trávnato kamenistého žlabu. Vyhadzujem zbalený padák z batoha na zem a traťováci mi ho chystajú na štart, ja zatiaľ cúvam a bez záujmu o to čo sa deje okolo mňa si rovnám voľné konce a šnúry na štart. Keď dvihnem hlavu vidím že kolega vedľa je oproti mne v sklze preto okamžite štarujem a odlietam. Piaty pretekár k dobru vravím si a vytlačím speedsystém, aby som dostal s padáku čo najvyššiu rýchlosť. Vo vzduchu cestou na medzi pristátie, ktoré leží o 1400metrov nižšie a asi 5km ďalej, si dávam gél a predbieham ešte jedného pilota. Pristátie nasadím na drzovku, ako som sa to naučil na Donovaloch medzi bungalovy pri horskej službe, a pristanem ani nie meter pod čiaru vymedzujúcu začiatok pristávacej zóny. Zmuchlem padák, prehodím ho cez plece držiac za šnúry a bežím ďalej.

   Druhý beh trvá najlepším okolo 12 minút a má prevýšenie 250 metrov, z toho podstatná časť je strmá a južne orientovaná zjazdovka. Blížilo sa poludnie a teplota bola naozaj neznesiteľná, k tomu beh z takmer 7kilami nerovnomerne navešanej výstroje dá človeku zabrať. V duchu si gratulujem k voľbe dať si len tričko Tatranskej šelmy a netrápiť sa v drese s dlhým rukávom. Počas druhého behu predbieham 4 pilotov a keď už toho mám akurát dosť počujem známy hlas. Andrej, ktorému som pred dvoma rokmi robil supportera na X-Pyre 2014, robí support teraz mne a na tých posledných 50metroch kedy už ozaj meliem z posledného mi povzbudzovaním výdatne pomohol. Na štarte fúka do chrbta a množia sa pokazené štarty, ja to však dávam na prvý krát a predbieham ďalších dvoch.

   Posledný let netrvá ani 5 minút a plnou rýchlosťou valím smer atletický štadión, kde pristanem a cestou nechám za sebou ďalších dvoch pilotov. Záverečný šprint do cieľovej brány a moja časť úlohy je splnená.  S výsledným časom 39:28 som na 42 mieste,  Jakub je 34tý a Aleš prilieta na pomalom padáku 10minút po nás. Po pristátí balíme a vychutnávame úľavu a pivo od Kubovej mamky a Vlada z Bystrice čo je náhodou v Lienzi na dovolenke aj s milou.

   Cyklisti mali ako inak to najťažšie ešte len pred sebou. S traťou sa najlepšie už 5ty rok po sebe popasoval Krystián Hynek v čase 1:36.50 a do prvej desiatky sa vmestilo hneď 5 českých cyklistov. Slovák Braňo Sivák prichádza na 43 pozíícii čím posúva svoj tým výrazne dopredu. Za štafetu nášho Pilsenmannclubu na biku bojoval zo všetkých síl Martin Les, nezastavili ho ani žalúdočné problémy a na koniec svojho úseku dorazil na 62. mieste aby predal štafetu skúsenému veteránovi Pavlovi Šindelářovi. Pavel na kajaku na náročnej trati zo seba vydal všetko, čo bolo vidieť po dobehu do cieľa, kde dorazil celkovo na 42 mieste v kategórii.

   Najlepší v jednotlivých kategóriách boli: Petro Mamu ERI (beh), Christian Maurer SUI (paragliding), Kristián Hynek CZE (bicykel) a Lukáš Kubričan CZE (kajak). S Technikou Brno sa Jakub Beňo dostal na pódium, keďže obsadili druhé miesto v kategórii amatérov,  kde celkovo oslavovali až 3 České tímy. Slováci zo Slovak elements boli na 32 a „plzeňští“ na 39 medzi amatérmi. Kompletné výsledky 29. ročníka sa dajú zhliadnuť na adrese www.redbulldolomitenmann.com v sekcii „event“ pod odklikom „Ergebnisse 2016“.

    Záverom chcem poďakovať chatárovi Peťovi Michalkovi a celému osadenstvu Téryho chaty, že boli ochotní spolupracovať so mnou pri načasovaní môjho voľna aby som sa pretekov mohol zúčastniť. Ďalej Maťovi a Matúšovi Vnenčákovcom za Dynafit veci a mojej Drahej za všeobecný support od balenia po prípravu stravy. 

Zdeno Vacke