Preteky - Pozvánka na Javornícku stovku - Vetroplach magazin

Pozvánka na Javornícku stovku

06.09.2017
pozvanka-na-javornicku-stovku

Siedmy október je ešte relatívne ďaleko, ale ultraakciu, ktorá je organizovaná s radosťou a zanietením, tú treba spropagovať. Aj preto, aby možno o rok prilákala ďalších záujemcov, nielen „zdravé jadro“, ktoré o nej vie a chodí sem pravidelne. Lebo limit 150 ľudí je pre tento rok už naplnený. Každopádne motivácia to môže byť práve pre tých, ktorí poškuľujú po niečom dlhšom, ale netrúfajú si ešte na extrémne výzvy typu NTS alebo MF100. Predsa len, tu je na rovnakej vzdialenosti prevýšenie ľudskejšie (105km/+4480m) a kopčeky také dáke guľatejšie. Tiež počasie je pri vypätí síl dôležité - začiatkom októbra zvykne zúriť babie leto, to znamená najkrajšie farby v krajine, ale najmä vysoké teploty už neomračujú ako v lete. Z tohto pohľadu by J100 (spolu s P100 o tri týždne skôr) mohla byť ideálnym štartovacím podujatím do kariéry ultratrailistu. Inak, už šiesty raz bude - to je tiež istá záruka kvality, ktorú poskytuje pred, počas aj po akcii overený organizátorský tím. Preto tu je pár otázok a odpovedí: Rado a Ľubka, ktorí si toho v súvislosti s organizáciou naložili na seba najviac...



Najprv jedna historizujúca: kedy, kde, u koho, prečo (a tak ďalej) vznikla myšlienka?
Ľubka: Myšlienka vznikla u Rada po jednej jarnej túre, páčil sa mu najmä úsek hrebeňa od Portáša po usadlosť Greguše.
Rado: Javorníckej stovke predchádzal jeden krásny prechod Javorníkov v roku 2011 - jedna z mojich najkrajších túr, navyše s dobrou partiou. Aj keď nás nohy neviedli presne tadiaľ, kade dnes vedie trasa stovky, tie miesta mali naozajstné čaro. Nie len hlavný hrebeň na česko-slovenskej hranici, ale podvečerný úsek s nocľahom pri osade Greguše sa mi veľmi páčili, ako aj zvyšok túry smerom na Čadcu.

Prečo práve Javorníky?
Ľubka: Pretože v tom čase v tejto časti Slovenska a na tejto strane hraničného pohoria neboli žiadne preteky podobného rázu.
Rado: To bol jeden z dôvodov. Ďalší bol prozaický. Po tom, čo namiesto turistov s batohmi na štarte NTS postávali druhý rok chrti rôznych farieb a rýchlostí, podobný osud “postihol“ v roku 2010 aj Ponitriansku stovku. Aby bolo zase niečo príjemné a nové pre diaľkoplazov, vznikla ako ďalšia stovka práve tá Javornícka.

Koľko ľudí na tom celom maká a ako dlho to trvá, všetko pripraviť?
Prípravám sa venujeme len my dvaja, priebežne počas celého roka. Pred akciou sa ale zapojí celý team našich kamarátov – organizátorov, či dobrovoľníkov. Minulý rok nás bolo dokopy takmer 40.

Prečo sú takí dôležití dobrovoľníci?
Pretože bez nich a bez ich ochoty pomôcť by jednoducho žiadna akcia nebola. Okrem najviac viditeľnej pomoci na štarte, občerstvovačkách a v cieli nám veľmi pomáhajú aj pri značení (a odznačovaní) trasy, pri nákupe či preprave potravín a materiálu tesne pred akciou, a aj počas nej. Dôležitá je pre nás aj ich energia a dobrá nálada.



Pre koho je J100 určená? Prečo je to „diaľkový pochod a horský ultrabeh“?
Je určená pre každého, kto si chce vyskúšať náročnejšiu horskú stovku v príjemnej a ešte stále rodinnej atmosfére, ale s kvalitným zabezpečením. Od ultratrailových makačov až po diaľkoplazov užívajúcich si trasu aj možnosti občerstvenia na nej. Limit 28 hodín je dostatočný aj pre nich. Tým prvým sa limity samozrejme nekladú, čo dokazuje minuloročný rekordný čas Adriana Kašniara.

Počet záujemcov na stovkách rok od roka stúpa. Prečo máte limit 150 účastníkov?
Pretože by sme radi udržali „rodinnú“ atmosféru týchto pretekov, kde sa väčšina ľudí navzájom pozná. A kto sa nepozná, sa snáď práve tam zoznámi. :-)

Treba splniť nejaké kvalifikačné predpoklady?
Nie, na Javornícku stovku nepožadujeme žiadnu kvalifikáciu. Jediným predpokladom je dostatočný vek a chuť pridať sa k nám.

Začiatočníkovi asi veľa nepovie limit 28 hodín: zvládne ho priemerne trénovaný človek? Je to na pohodu alebo len pre chrtov?
Trasu kvôli jej parametrom odporúčame bežcom a turistom, ktorí už majú skúsenosti z diaľkových trás s podobným prevýšením.



Musím mať nejaké špeciálne orientačné schopnosti?
Trasa vedie predovšetkým po značených turistických chodníkoch, pričom problematické úseky značíme vlastným značením. Súčasťou povinnej výbavy účastníka Javorníckej stovky je mapa, na ktorej je zobrazená celá trasa Javorníckej stovky, alebo GPS s nahratou trasou. Takže s blúdením by nemal byť problém.

Čo výstroj? Musím investovať do niečoho špeciálneho alebo drahého, čo mi inde nebude treba?
Na preteky postačuje bežný výstroj diaľkového bežca či turistu. Jediné, čo vyžadujeme, je vlastný pohárik pre použitie na občerstvovačkách. Je to malá investícia z hľadiska financií, ale o to väčšia z hľadiska životného prostredia. Na tomto nám záleží.

Na akú krajinu sa môže účastník tešiť? Dominujú výhľady alebo dupanie lesom?
Účastníci sa môžu tešiť na pestrú škálu gýčových obrazov: od hornatých výhľadov z hrebeňa Javorníkov, cez malebné obrázky lazov v dolinách, po rozprávkové zákutia chodníkov v hustom lese plnom priateľsky naladenej zveri. :-)

Je podklad zvládnuteľný, alebo je tu veľa technických úsekov?
Terén je veľmi behateľný, až na zopár blatistých úsekov naklonených strmšie do kopca, ktoré sa dajú porátať na prstoch jednej ruky.



Ako sa na trase staráte o chudákov, ktorí sú telesne aj psychicky postupne stále bližšie k svojmu dnu?
Na trase zabezpečujeme starostlivosť v bežnom „štandarde“ SUT, snažíme sa hlavne aby nám po trase nechodili hladní a smädní. :-)

Čo je to „bežný štandard SUT“? Vyhoviete aj vegánom a iným čudným tvorom? Ako ďaleko sú od seba „krmelce“ a koľko jedla si musí človek vziať so sebou?
Ľubka: Bežným štandardom sú na akciách SUT napríklad chlebíky s čokoládovou nátierkou alebo masťou a cibuľou, oriešky, čokoláda, keksíky, chrumky, sušené aj čerstvé ovocie, z nápojov jonťák, kolové nápoje, nealko pivo. Tento štandard som osobne vnímala kriticky, pretože sama mám svoje nároky na stravu. Podobné som si všímala aj medzi bežcami, či už zo zdravotných alebo iných dôvodov - strava je predsa len teraz veľmi obľúbenou témou. Preto sa snažíme na občerstvovačkách a v cieli ponúknuť jedlá bezlepkové, vegánske aj vegetariánske. Rado: Občerstvovačky sú od seba umiestnené najviac 20 km ďaleko. Častou hláškou, ktorú počujeme v cieli je “Načo som si bral toľko jedla?“ Hladní nezostanú ani pranisti :-)

Sú aj iné (napríklad krčmové) možnosti doplniť energiu na trase? Čo tekutiny? Studničky, pramene a tak...
Na trase je niekoľko krčiem – spomeniem Ochodnicu a Dlhú nad Kysucou, kde však máme aj občerstvovačky. Štýlovým miestom, kde nám každoročne vychádzajú v ústrety, je hostinec v známej turistickej ubytovni U Cipára na Semeteši. Okrem občerstvovačky je tu aj možnosť občerstviť sa vo vlastnej réžii, miestni budú určite radi :-) Varené jedlá podľa vlastného výberu si môžu účastníci kúpiť v reštaurácii Melocík v horskom hoteli Fran na Kasárňach a v horskom hoteli Portáš, kde však miestna kuchyňa každý rok pripravuje pre našu občerstvovačku výborné polievky. Pozor si treba dať na krčmu v Lysej pod Makytou zákerne umiestnenú necelý kilometer pred cieľom ;-) No a pramene, tých je na trase hneď niekoľko – výborný je napríklad prameň (rúrka) pri osade Bielovci (kúsok pred obeseným kameňom), ďalšie sú napríklad pod rázcestím U Lovásov (nad Makovom) alebo pred sedlom Pod Hričovcom. Ako už spomenula Ľubka, pitie spolu s jedlom bude na akcii zabezpečené :-)

Čo v cieli? Masérky, wellnes, odvoz na letisko... :-)
Cieľ Javorníckej stovky je zárukou 105 km trvajúcej masáže hlavne spodnej strany nôh. Wellness je zabezpečený formou spŕch, ktoré nám prepožičiava miestny futbalový klub, v tesnej blízkosti ihriska s mäkkým trávnikom. Švédske stoly a zábava do neskorých ranných hodín sú neodlučiteľnou súčasťou týchto pretekov. Kto sa bude cítiť príliš unavený, môže si pospať v útulnom prostredí tried, ktoré nám na tieto chvíle prenechajú žiaci ZŠ Lysá pod Makytou.



Aké máte skúsenosti s počasím? Na čo sa má účastník nachystať?
Vzhľadom na ročné obdobie sa dajú očakávať teplé slnečné lúče končiaceho babieho leta, ale aj zasnežené a studené časti krajiny, najmä vo vyšších polohách. Vrstvy oblečenia si pretekári budú môcť doplniť či odložiť vďaka dropbagom na dvoch miestach pretekov – Semeteš a Kasárne.

Čo si myslíte, kvôli čomu sa sem človek, ktorý to celé absolvoval prvý raz a vyzerá byť „poriadne nalomený“, rád vráti aj budúci rok?
Snáď kvôli krásam Javorníkov, a veríme, že aj kvôli atmosfére podujatia.

Máte ešte nejaký zásadný odkaz pre tých, ktorí rozmýšľajú, či vyplniť prihlášku?
Príďte sa osviežiť po horúcom lete :-)



Dobre, vďaka za odpovede, pre mňa osobne dosť motivačné. Lebo tento rok sa mi už hádam podarí J100 konečne absolvovať. Keď už o nej pár rokov počúvam samé chvály... Držím celej bande organizátorov palce, nech im hlava nepraská od zodpovednej prípravy podujatia, dúfam, že sa uvidíme v októbri v Čadci.

Za rozhovor ďakuje: Rišo Pouš
Foto: Vlado Ravinger a Rado Harach

Súvisiace články:

Diskusia




Sportful | Eshop so športovým oblečením
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2017  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 2906916