Ultra Fatra 2023

„Iba blázon by dnes išiel do lesa“. Otec národa mal pravdu, až 197 takých bláznov sa našlo v poslednú júlovú sobotu a zliezli sa ráno v Dolnom Harmanci, aby sa nechali dokaličiť (niektorí aj psychicky) v divokých pralesoch a na hrebeňoch Veľkej Fatry. A predstavte si, ešte za to boli ochotní aj zaplatiť! No neviem, či by nebolo dobré pouvažovať nad ich reguláciou, lebo slušní a situácie neznalí turisti prinajmenšom od Smrekovice smerom na Malinô Brdo zdesene uskakovali z chodníka. Najčítanejšie médiá na Slovensku už vraj priniesli hodnoverné správy očitých svedkov, ktorí zazreli podozrivé, nebezpečne vyzerajúce, zablatené a zapáchajúce bytosti s divoko nepríčetným pohľadom v horúčkovito planúcich očiach, spenenými papuľami a nezriedka aj s krvou potriesnenými končatinami. Toto môže byť koniec cestovného ruchu vo Veľkej Fatre a okolí!!! Sú ohrozené pracovné príležitosti a živobytie obyvateľov podhorských osád, je ohrozená bezpečnosť návštevníkov našich hôr? Čítajte ďalej!

Ako mohlo k takejto dramatickej situácii dôjsť? Náš dobre informovaný zdroj zistil, že toto sa zopakovalo už ôsmy raz a páchatelia sem lákajú svoje obete STADETO na heslá ako „Zaži divočinu“ a „Adrenalín na skalných bralách“. K tomu samozrejme objednávajú čo najhoršie počasie. Tak aj teraz – posledný júlový týždeň poctivo sledovali predpovede a akciu zvolali na sobotu, keď jeden front ledva odišiel a hneď za ním sa valil ďalší. Ale nevyšlo im to celkom podľa predstáv, tentokrát. Dusno a vlhko síce bolo ako v práčovni, ale takmer nezapršalo. Pred deviatou síce už mraky zhora oblizovali Krížnu, ale vypadli z nich tak štyri kvapky. Len potom popoludní prehánočka okolo Sidorova, na osvieženie. Dokonca ani blato na holiach takmer nelepilo, vietor ho stihol čiastočne vysušiť. Čierne chmáry iba hrozili, ale nič z toho.

Dokonca ráno v Harmanci to vyzeralo veľmi príjemne: teplota takmer ideál, na nebi modro a biele baránky k tomu. Aj hlavný páchateľ Filip do mikrofónu pred štartom sľuboval, že síce značenie nebude, ale počasie bude. Len kto mu asi tak uveril, že? Keď tri plné autobusy z Ružomberka dorazili, kávovar sa zavaril a prezentácia skončila, o siedmej boli všetci vyhnaní spod štartovej brány do tej sľubovanej zážitkovej divočiny. Tu treba hneď aj upozorniť optimistov, ktorí by aj nabudúce naleteli na tú nezodpovednú reklamu, že poriadna divočina je tu hneď od začiatku: takú strmú štartovú „rovinku“ nemá ani Zázrivá, také prevýšenie ani MF50 (aj keď tam snaha je) a toľko mäsožravého krovia a slizkých šutrov nemá už vôbec žiadne ultra u nás.

Do prvej lajny organizátori tradične postavili dobrovoľníkov, ktorí sa obetovali s vedomím, že sa môžu stať obeťou zúrivých šeliem. Tento rok ich tie šelmy naháňali asi poriadne, lebo Martin Blahušiak bežal tak rýchlo, ako tu ešte nikto (6 hodín 22 minút). Richard Kusý za ním 11 minút a tretí doletel Tomasz Kik takmer v závese za 6:40. Orgovia boli štedrí, tak okrem bublifuku, ktorý vítal v cieli všetkých, odmenili „na bedni“ piatich – ešte aj Dominika Babála a Matúša Jurečku:

Nežné pohlavie vôbec nie je nežné, na ultrabehoch sú to poriadne drsniačky, ktoré poriadne nakladajú aj mnohým chlapom. Tento rok síce traťový rekord nepadol (lebo Hana Holoubková pred dvoma rokmi dvihla úroveň poriadne vysoko), ale rovných osem hodín Michaely Kriškovej je tiež poriadna kvalitka. Len o 18 minút neskôr dobehla Barbora Cichá a o 32 minút Anna Brašeňová. Śtvrtá Barbora Šimková musela utekať aj z cieľa, tak na bedni ju nevidno, piata pribehla Adéla Tomanová:

Gratulácia patrí ale všetkým, ktorí prežili nástrahy jedného z najnáročnejších ultrabehov u nás, bez ohľadu na to, že je to len „polstovka“. Výsledky sú dole v galérii a samozrejme na HIKINGU ULTRA . Link na balík fotiek (asi 720 mega) je v komentároch tu dole pod reportom. Páchateľom tohto šialenstva patrí nekonečná vďaka – hádam sa vydarila aj telocvičňová afterka a následné upratovanie. O rok to bude všetko určite ešte lepšie, lebo hlavná organizátorská dvojka sa rozrastie minimálne o jedného člena - tak držme palce a tešme sa!

Rišo Pouš