Ultra Fatra 2020

Príjemne Prebehlo Piate Pokračovanie Parádneho Päťdesiatpäťkilometrového Pobehania Po Prekrásnej Prírode... Veľkej Fatry. Alebo: najbrutálnejšie „krátke“ ultra na Slovensku sa dožilo svojho prvého malého jubilea - a s úspechom. Lebo blata nebolo moc, nik sa nezrakvil, počasie prialo a corona dovolila. Malí nedobrovoľní darcovia krvi sa nerátajú (nejaké to koleno, to sa stane) a popoludňajšie búrkové mraky tiež len postrašili, nakoniec z nich nič nebolo. Ale keď sa ráno dvihli hmly a slnko a nastúpilo monzúnové dusno, kadejaké prognózy sa rojili... Nakoniec to trochu schytal len juh Veľkej Fatry, ale popoludní, keď už sa všetci opaľovali na hrebeni oveľa ďalej na sever.

Takže konečne raz počasie po celý čas spolupracovalo, zväčša bolo pod mrakom. Aj keď niektorí chladnomilnejší sa na teplo na hrebeni sťažovali. A vraj tam potoky neboli poriadne a ktoré boli, aj v tých len teplá voda. Ešte bol aj taký protest, že Ploská vôbec nie je ploská, ale s tým treba ísť na geologický ústav. Inak všetko v poriadku, od štartu v Harmanci (ráno 25.7. o siedmej) až po cieľ na Hlinkovom námestí v RK. Vraj do ôsmej večer mali šancu sa dotrúsiť poslední, aby boli v limite. Takže limity boli milostivé, aj na obzeranie krajiny bol čas. Možno až moc sa chcelo niektorým obzerať, lebo pár ľudí nestihlo limit na Smrekovici a pár v cieli. Nie každý z takmer 200 ľudí na štarte chcel pretekať, ale kto chcel svoj kus slávy vo výsledkovej listine, musel sa trochu aj ponamáhať :-)

Zato tí, ktorí pretekať chceli, robili to poriadne rýchlo. Nejako sa tento rok neurodilo českých rýchlikov v štartovke. Zachraňovala to len Barbara Lišková, ale zato poriadne – zobrala prvé miesto (za 8:03) a zamiesila aj nový traťový rekord! Ten by pokorila aj druhá – vínna muška banskobystrická Karin Vargová Ursínyová (8:05), takže bol to boj „na dohľad“. Najmä ku koncu, zrejme. Tretia Michaela Vallová už nie na dohľad, ale len kúsok za prvými dvoma za 8:17. Dobré časy!

Medzi chlapmi išiel od začiatku ďaleko vpredu Martin Blahušiak (6:41:59) a naháňal len vlaňajší traťový rekord Víta Otevřela. No neušiel mu? O 18 sekúnd!!! Ale zlatá je doma, to sa počíta. Isto aj strieborná Pavlovi Porubčanovi (7:15) a bronzová Dávidovi Greguškovi (7:22) napriek zodratým pätám.

Aby to bolo komplet, treba spomenúť aj šesťnohé dvojice, ktoré sa mohli už druhý raz prihlásiť tiež. A prihlásilo sa ich symbolicky šesť. Až na to, že jedna z nich nakoniec bežala bez psa :-) Tá prvá v cieli. Preto aj keď sa to z oficiálnych výsledkov nezdá, vyhral Gorro a jeho človek Lubomír Kocourek (za 10:22), druhý bol Jimbo s Karin Murgašovou (11:18) a tretí bol ďaleký zahraničný účastník Gráfs a Liva Liepkalne (12:54). Havkáči sa na trati väčšinou tvárili šťastnejšie ako ich sprievodcovia a na kontrolách nepreberali či dyňu či keksy, stačila im vraj miska s vodou.

Na prevýšení 3800 m na 55 kilákoch je ale víťaz každý, kto v zdraví dôjde. On sa ten hrebeň veľkofatranský zdá byť taký jemne guľatý, behavý, ale pri detailnej prehliadke trasy vyskočia tie dlhánske stúpania a superprudké zbehy, na to treba mať nohy pripravené. A Sidorovo ako čerešnička na torte na záver. Hore aj dolu, chuťovečka! To len ako upozornenka pre tých, ktorí sa budú chystať na rok: nepodceňovať! Aj prví v cieli hovorili, že majú „dobre nakúpené“.

A ešte jedna vec, opakovaná každý rok, pripomínaná na prezentácii aj na štarte, ale pre niektorých zjavne nadarmo: ultra je aj o hlave a orientácii a toto sú preteky, kde to organizátori (aj kvôli úcte k prírode národného parku) nepreháňajú s fáborkami každých 20 metrov. Treba si trať naštudovať - alebo stiahnuť do hodín. Ide sa len po značke, ale tá nie je všade viditeľná, najmä v rýchlosti. A je tam pár nejasných úsekov – napríklad na Malinom Brde. Ku koncu aj malé kufrovanie, joj ako vie rozladiť dušu pretekára... Videli sme.

Takže tak. O rok zas. Hádam už bez rúšok a iného... Poďakovanie patrí všetkým orgom a dobrovoľníkom za krájanie banánov a iné, ešte dôležitejšie činnosti, ktoré ale účastník zväčša nevníma. Držme im palce, nech ich chuť organizovať neopúšťa. Fľaše pre víťazov boli obrovské, to nemohli sami vypiť, tak hádam sa aj telocvičná afterka vydarila, potom už čo viac chcieť?

Rišo Pouš