Turčiansky amatérsky triatlon 2012

Aby tu na Vetromagu bolo sem-tam niečo aj z iného súdka, dáme kúsok triatlonu. Názov nech nemýli, organizácia je v Ďanovej prudko profesionálna, radosť ísť sa vytrápiť :-) Martinskí TATisti to už majú overené a  toto už bol jubilejný, 10. ročník. Z takého prvého náhľadu na miesto činu si myslím, že tieto preteky neprešľapujú na mieste, ale sa rok od roka posúvajú k lepšiemu.

Tradičná posledná júlová sobota vyšla tentoraz aj z hľadiska počasia skoro ideálne triatlonovo – voda v rybníku akurát na neoprén (nejakých 21 stupňov), vzduch o takých desať viac, pekné kopčeky a južný vietor na 3 kolách cyklistickej trate. A riadny hic a provokačné krčmové tabule s obrázkami orosených pohárov na 4 kolách behu dedinou. To všetko a niečo naviac si prišlo užiť asi 60 registrovaných a zo 80 neregistrovaných triatletov. Plus zopár detísk, tie si svoje vzdialenosti odpretekali za pár minút, medzi štartmi dvoch hlavných vĺn.

Ale pozor, prichádza to „naviac“! Po prvé: to už rodná hruda dlho nevidela, aby sa na olympijských tratiach nejazdilo v háku! Keď je cesta kopcovitá, široká a asfalt bez dier, keď neštartuje 3000 hobíkov ako vo svete na vychytených ironmanoch, dá sa. A je to super – každý pekne za svoje. Ktovie či toto, či pekné prize money prilákali poriadnu konkurenciu z Ukrajiny, Česka a Maďarska. A možno pekná turčianska príroda... :-) Ale experiment myslím výborný!

Po druhé: luxusné štartovacie mólo, na ktorom ani vidieť nebolo, že ešte včera z toho lešenia zatepľovali panelák :-) Na budúci rok ho Dano sľúbil predĺžiť, aby sa ešte menej ľudia na ňom tlačili. Takže žiadne prešľapovanie pred štartom s bahnom medzi prstami! Pekne po hlave do vody :-)

Po tretie: malá, asi kilometrová „ terénna vložka“ na behu v každom kole - medzi  dedinou a cieľom. Čiže celkom dosť dlhá štreka po vykosenom páse trávy v rámci tých 10km behu. Niektorí síce už vlani frfľali , že v špeciálkach cez pole to akosi nie je ono :-), ale tu sa nedá veľa robiť. Cesta z dediny k rybníku je úzka a pustiť tam oproti sebe bežcov a cyklistov – no, pred dvoma rokmi to bolo „o hubu“. A keď ešte začali zavadzať „obsmŕdači“ a do toho sa motali pretekári na občerstvovačke, to už prestávala byť sranda.

Po štvrté a po ďalšie už som už nevidel - ceny, tombola, kŕmidlá a tak... :-) Po dobehnutí prvých som mastil domov. Ale to tu zvykne tiež stáť za to. Na ohlasy je priestor tu v diskusii a aj na www.tatriatlon.sk si isto Dana Konečného a jeho partiu niektorí pekne podajú :-) Tých pozitívnych ohlasov ale býva každý rok viac a tí nespokojní nech si to skúsia prísť zorganizovať :-)

Rišo Pouš

Fotky vo väčšom rozlíšení a počte sú na stiahnutie TU