Sherpa rallye 2011

Horskí nosiči, nosičky a prvý raz aj nosičiatka sa zniesli v nedeľu 23. októbra do Starého Smokovca, lebo tam to od rána žilo legendárnym podujatím, tentoraz už v 27. vydaní.  Sherpa rallye napriek vyššiemu veku neupadá, ale sa pekne vyvíja, čo vidieť na viacerých novinkách, ktoré organizátori vymysleli. Plánované vyberanie štartovného u nosičov síce neprešlo, rozdávanie finančných cien ale bolo samozrejme privítané :-) Prvý raz si „ťažkú“ nosičskú robotu mohli vyskúšať aj drobci. „Bejby rallye“ mala cieľ na Rainerovej chate. Ale hlavným vylepšením bolo „pridelenie štatútu“ majstrovstiev sveta, ktoré tak boli prvé na svete aj v blízkom vesmíre!

Trať viedla tentoraz z parkoviska pri Grande na Zbojnícku chatu a bola majstrovsky náročná. Už od rázcestia nad Rainerovou chatou bol na chodníku sneh. Teplota tesne nad nulou a množstvo nôh z neho spravili poriadnu kĺzačku. Hlavne vyššie v hangu a v traverze ponad Dlhé pleso bolo snehu málo na to, aby sa dali vydupať poriadne schodíky, ale dosť na to, aby pozakrýval kamene. Kto cestou obul retiazky či gumy s hrotmi, mal po problémoch. Počasie vyšlo typické „dušičkové“. Dole mraky, hore mlieko, aj sneh poletoval, teplota okolo nuly, vietor neotravoval, takmer ideálne podmienky.

Ako sa na majstrovstvá sveta patrí, bola aj kvalifikácia. Večer pred štartom na Zamke, preto niektorí ráno fungovali ešte na „včerajší zvyškový“.  Chlapom naložili po 50, dievčatám po 20 kilách, hlavne piesku a brikiet. O jedenástej poslal primátor výstrelom zo štartovacej fľaše (Hubert?) na trať približne päťdesiat pretekárov (z toho 12 dievčat) a ich fankluby. Predtým samozrejme ešte tradičný dievčenský predštartový kankán a zbieranie hlasov do súťaže miss.

Vpredu to vrelo, akreditovaní novinári bez bežeckých schopností nemali šancu! Behom sa od pelotónu odpútala Paťa Gánovská a zvyšovala náskok. Za ňou dlhým krokom Lenka Hiklová a tretia Brigita Albertová solidárne s prvými chlapmi. Prvé dve si vymenili poradie niekde na húpačkách a takto došli aj do cieľa. Lenka Hiklová sa stala prvou majsterkou sveta s komfortným náskokom. Tretia došla Anna Pažitná. Brigita podľa jej vlastných slov začala mať problémy na snehu - prebytok výkonu a nedostatok trakcie :-) Takže sa trošku prepadla, ale nakoniec všetky pretekárky došli v pohode a s dobrými časmi.

Medzi mužmi to od začiatku škrípalo - Matúš Vnenčák si dal pod náklad parádny kus polystyrénu a Miki Knižka nejakých 20 metrov pred ním si mohol podľa zvuku kontrolovať pozíciu :-) Títo dvaja už pod Hrebienkom riadne zvýšili svoj náskok na tretieho Filipa Zachera. Kým sa dalo, bolo to často v pokluse. Na Filipa sa doťahoval Kuro a za ním Maťo Maličký. Vpredu sa Matúš doťahoval na Mikiho. Z hmly pod Zbojníčkou sa najprv vynorilo vŕzganie polystyrénu, potom Miki s Matúšom v závese a za nimi spojené fankluby. V cieľovej rovinku došlo na „bratovražedný šprint“. Prvým majstrom sveta sa stal Matúš Vnenčák, Miki zaostal hádam o meter, tribúny šaleli! Tretí dobehol Kuro.

 Záver dramatický ako sa patrí na majstrovstvá sveta, takže keď sa všetci vydýchali, pojedli protikŕčové tabletky a do cieľa došiel aj „generál“ Viktor Beránek („nesie 50 ale stále vyzerá ako by tam mal tých 210“ - hlas z davu), mohlo sa začať vyhlasovať. Aha - ešte nedošli ceny :-) Takže až keď dorazili, o pol tretej, aj keď neboli hore ešte všetci pretekári.  Ale všetci boli ocenení tričkom, víťazi aj pohármi a príspevkom do rodinného rozpočtu. Družstvá boli asi len chlapské, vyhrali borci z Téryho chaty. Dôležitá informácia zaznela na záver - dozvuky že sa prenášajú zo Zbojníčky na Zamku a na budúci rok vraj dovidenia na Kamienke. A išlo sa dole. Aj zostup po tej kĺzačke bol zaujímavý, dokonca oproti letel vrtuľník a o chvíľu späť, hádam sa nič vážneho nestalo. Takže o rok!

 Rišo Pouš

Podrobné výsledky aj s časmi zo stránky www.sherparallye.sk

Oprava: správny čas Maťa Maličkého je 1:58:14