Sellaronda Ultra 2014

•13 SEPTEMBER 2014
•Colfosco/Arabba/Canazei/Selva Gardena – Dolomity, Taliansko
•preteky short-distance Ultra SkyMarathon
•finále alpskej Salomon Trail Tour
•Majstrovstvá Talianska v horskom ultramaratóne (Italiano Campionato)
•57km/3700m+
•6:15:27 hod
•5.miesto

Subjektívne pocity sa dajú zhrnúť a spísať najlepšie hneď po akcii. V mojom prípade je aj týždeň po pretekoch celkom úspech. Tradične ako každý rok sme na jar vyberali zahraničné preteky, ktoré budú stredobodom a hlavným „targetom“ letnej sezóny. Keďže na jar som vychytal akútnu sinusitídu a neskôr vyvrtnutie členka, vravel som si, že so šťastíčkom by tento rok už stačilo. Odvtedy sa to rozbehlo konečne tým správnym smerom.

Príprava na Sellaronda Ultra nebola úplne tip-top. Celý august som sa naplno venoval pretekom Tatranskej šelmy Vertical&Ultra (www.tatranskaselma.com) a k hodnotám plánovaných tréningov som sa zďaleka nepriblížil. Posledné tri týždne som ale dobre oddýchnutý mohol doháňať zameškané. Samotné preteky vyšli na 100%.

Najlepšie čo môžeš urobiť pri účasti na zahraničných pretekoch, je dobre sa aklimatizovať a stuhnuté telo z cesty aspoň párkrát pred tým prevetrať. Jednoducho byť v blízkosti štartu aspoň pár dní. My sme išli týždeň vopred na tri dni do Stubaitalu, kde sme si každý deň dávali výbehy pod Ruderhofspitze (3474 m). V pondelok sme potom odišli na štyri dni regenerovať k Lago di Garda. Povenovať sa aj iným športovým aktivitám a okoštovať a degustovať miestne syry a vína. Posledné dni je naozaj zbytočné telo vystavovať nejakým vysiľujúcim výkonom. Poďme ale naspäť k samotným pretekom.

Sellaronda Ultra sa radí ku krátkym horským ultramaratónom. Parametre trate (57km/3700m+) nevzbudzujú v tejto dobe už nijaké ohúrenie. Avšak trasa, ktorú vybrali organizátori, tak tá je naozaj famózna. Priemerná výška cez 2000m, dlhý čas pod masívom a ľadovcami Marmolady, chodník vedie dookola Piz Boé a summa summarum absolvujete 4 vyšupované výbehy a 4 poriadne zbehy. Subjektívne, talianske Dolomity sú najkrajšia časť Európy a Sellaronda je ich epicentrom.

Organizátori sa chceli ukázať a predviesť už v predvečer na prezentácii a technickom briefingu. Po skončení na všetkých čakali stoly prepchaté všemožnými fajnotami. Štart bol ale naplánovaný na 6:00, takže rýchlo spať. Vďaka Stanke a Egonovi zo Sporthaus Fill (www.sporthaustrocker.it) sme mali kráľovský servis a ubytovanie v neďalekom Castelrotto.

Predpoveď počasia nebola ku pretekom vôbec zhovievavá. Našťastie realita bola presne opačná. Chladno, ale jasno a bez zrážok. Štart posunutý o minútku mi vôbec nevadil. Prvých 15 minút sa išlo aj tak ešte potme. Alpské chrty sa rozbehli voľným tempom 4min/km. Chvíľu som špicu ťahal ja, ale hneď som si dal facku a so začiatkom stúpania som sa stiahol do úzadia. Sedem kilometrov po štarte a zjazdovkou na prvý kopec za Bec de Roces (2330m) som vybiehal jednu minútu za úvodnou deväťčlennou skupinou. Tempo na takýchto krátkych ultrákoch býva oveľa vyššie ako na klasických stovkách. Rýchla občerstvovačka a strminou dole do prvej dediny Arabba (1602m).

Nikoho som dole nevidel, stratu za prvými som iba tipoval. Našťastie v týchto končinách vedia všetci po nemecky a po anglicky, takže sa tu necítim ako Talian :-) Serpentínami po krásnom singláči stúpame druhý výškový kilometer. Onedlho dobieham dvoch prepálených a hneď ich obieham. Mentálne takéto okamihy veľmi pomáhajú. Začína trochu pofukovať a od ľadovcov Marmolady poriadne prituhne. Teplota okolo nuly, hore je posnežené a vlajky idú na konci stúpania 45° svahom diretkou do Portavescovo (2487m). Našťastie slnko už je vyššie a teda dve vrstvy kompresných vecičiek sú tak akurát. Nasleduje prvá a jediná časť, ktorá počas trate nevedie strmým výbehom alebo zbehom, ale miernym chodníkom do Passo Pordoi (2239m). Odtiaľ na ďalšiu občerstvovačku nad známou dedinou Canazei (1546m). Od polovice druhého stúpania už 15km bežím sám a to mám najradšej. Pred sebou sem-tam zazriem jedného, dvoch, troch... V duchu si počítam priebežné poradie. Prvých 10 je hodnotených a ja som ôsmy. Prekvapuje ma to veľmi, ale som len v polovici. Pred štartom som si dal cieľ byť do pätnástky, to by bolo super. Silvia Serafini tu vyhrala minulý rok ženy s tuším 12. miestom overall.

Začína sa tretí kopec do Passo Sella (2251m) a po kilometri zle odbočím. Stojí ma to 3 minútky, kým som nazad na trati a strácam prehľad. Paradoxne nestrácam moral, skôr vrie vo mne adrenalín a začínam tempo stupňovať. Nika ma hecuje v lesnej strmine popri ceste. Obieham prvého, druhého a dobieham tretieho. Stále sa mi ide perfektne a vyzerá to tak, že konečne mám svoj deň. Je to super pocit, aj keď takých už bolo mnoho. Ďalšia dobrá správa, občerstvovačka bola o 100 výškových nižšie, ako som si nakreslil na štartovné číslo deň predtým. Zhora napaľujem zbeh ohavným tempom a snažím sa urobiť medzeru pred týmito troma „päťkilovými“ chlapcami. Do poslednej dediny Selva Gardena (1563m) dobieham šiesty. Za sebou necelých päť hodín a 45km/2900m+.

Tradične sa na kontrole vôbec nezdržujem. Za behu doplním vodu a zjem kúsok banánu. Čaká nás posledný výbeh, sčasti po olympijskej zjazdovke, na Dantercepies (2305m). V polovici kopca som ešte dokázal obehnúť ďalší pár vysekaných lýtok a vytvoriť si dostatočný náskok pred záverečným zbehom do cieľa v Colfoscu (1650m). Posledných 100m+ je už aj na mňa priveľa. Chytá ma poriadna kríza, ale ťahám to hlavou. Pociťujem slabé kŕče v trieslach a viem z čoho. V predchádzajúcom zbehu som išiel štvorkilometrový úsek so 660m- necelých 14 minút. Je mi už všetko jedno, toto si nenechám v žiadnom prípade už nikým vziať. Vrtuľník ma berie v dlhom zábere, vyťahujem z päty posledné zvyšky energie. Hore cez občerstvovačku len prebehnem. Ľudia z kontroly a ďalší turisti na mňa poriadne kričia a šialene „po alpsky“ povzbudzujú.

V zbehoch sa cítim silný, preto nechávam nohy na voľnobeh plynúť dlhým traverzom, serpentínami, lúkou a som v cieli Sellaronda Ultra v čase 6:15:24 na piatom mieste. Som šťastný, hoci som celkom vyflusnutý. Na bedňu mi chýbalo necelých 10 minút. Každopádne som rád, veď tretí skončil Ornati, celkový víťaz pohára. Bolo to dnes naozaj veľmi rýchle. Po chvíli som už celkom na nohách a diskutujem s rôznymi ľuďmi. Nika, môj najlepší supporťák ever, ma hecovala popri trati všade, kde sa len dalo a priebežne ma informovala o možnom aj nemožnom.

Majstrovstvá Talianska v Ultra Skymarathone sa zúčastnili aj bežci z ďalších 10 krajín sveta. V žiadnom prípade sa tu nezišla úzka svetová špička. Mne sa ale podarilo uchmatnúť môj najlepší výsledok. Ceremónie a vyhlásenie boli siahodlhé, no príjemné. Oceňovali aj víťazov pohára alpskej Salomon Trail Tour a tiež Majstrov Talianska. Tombola tiež nebola od veci, Martin pre istotu vychytal hodinky. Víťazstvo uchmatol domáci Georg Piazza za 5:45 hod, v ženách vyhrala Nepálčanka Mira Rai za 6:36 hod.

Organizátori ma poprosili šíriť dobré meno pretekov aj v našich končinách, preto kto má chuť sa poriadne prebehnúť a zapretekať si v slušnej konkurencii a v krásnom prostredí v strede talianskych Dolomitov, nech neváha ani sekundu. Atmosféra, organizácia a značenie úplne rovnaké ako ostatné svetové ultra sviatky.

Matúš Vnenčák



Pár zaujímavostí pre ilustráciu:
Max/Avg Pulz: 177/161
Max/Avg Rýchlosť: 18,9kmh/9,0kmh
Kalórie: 5247kcal
Kadencia Max/Avg za min: 138/228
Max/Min Výška: 2472m/1530m
Viac info na Movescounte

Kto vyzvedá, čo som pojedol a vypil:
1 L ionťák PowerBar Isotonic
3 L čaju
0,5 L cola
3 x PowerGel PowerBar
1 x Amino Mega Liquid PowerBar
1 x Natural Energy PowerBar
4 x 250mg Magnesium
200 g ďatlí
1 banán

Overený výstroj: topánky Salomon S-Lab Sense 3 Ultra Racing