Poludnica Run

Ďalší zo špičkových slovenských ultrabežcov, lipták Aďo Kašniar, nechce ostať len pri pobehovaní, ale svoje skúsenosti chce pretaviť do organizácie poriadne výživného terénneho behu, aké teraz idú do módy. Ale hlavne aby niečo vrátil komunite horských bežcov. Tak s partiou vymyslel tento SKYRUN. Kto ešte nevie, čo to znamená, tak v jednoduchosti: relatívne ľudská kilometráž, ale neľudské prevýšenie :-) V tomto prípade 1800m+ na 26 kilometroch. A do toho veľa technických pasáží, žiadne zvážnicovanie! Smerom hore aj dole - lebo je to pek(el)ný okruh s vrcholom práve na známom nízkotatranskom vyhliadkovom kopci. Čiže žiadny beh len do vrchu, ale aj dole do cieľa sa treba dostať rýchlo a najmä v zdraví po svojich. Pre profilofilov tu je profil:



Všetko bolo naplánované na nedeľu 5.júna, aj počasie objednané ako má byť. Aby sa neprášilo, nejaké prehánočky mali deň pred štartom pokropiť trať. Preteky sú druhým kolom novozaloženej (zatiaľ 6-dielnej) skyrunningovej ligy, pod patronátom tiež nedávno vzniknutej Slovenskej skyrunningovej asociácie. Jednoducho, horskí bežci sa dáko rozbehli tento rok... Že úspešne aj pod Poludnicou, o tom svedčí vypredaných 150 štartových čísiel dlho pred štartom. Hej limit bol, predsa len, beží sa Národným parkom.

Ráno na lúkach nad Ploštínom to vrelo, ale prezentácia prebiehala plynulo, super boli napríklad štartové čísla na náramkoch (aj s popisom trate) namiesto klasických "na zicherky". Rozklus po okolí, 9:45 jednoduchý výklad trate: "Kde stuha visí, tam treba bežať, kde leží, tam bežať netreba". Stade sa sem vrátite, ale najskôr pôjdete hentam:

O deviatej presne odštartované a na zahriatie "po rovinke" do autokempu Bystrina, popod les, po lúkach:

V kempe prudko doľava, kúsok blatnatej novej zvážnice a už to pravé skyrunningové začalo - cik cak serpentínami a poriadne prudko pod Demänovskú horu. Pekným singlom, kde sa veľmi predbiehať nedalo, zato dovtedy súvislý "had" sa začal poriadne trhať:

Pod odbočkou na vrchol Demänovskej hory sa profil zlomil a nasledoval nádherný, behavý a dlhý úsek traverzom západného svahu do Iľanovského sedla. Stále úzky chodník, aj tu bolo treba zväčša poriadne pod nohy pozerať, aby človek nezletel do doliny:

V sedle prvá živá kontrola a za ňou prvý prudký zbeh - do Iľanovskej doliny. Technický, ale ešte nie príliš. Zato okorenený total-brutal záverečným "voľným pádom" z lesa na zvážnicu:

Ak sa tam niekto vyváľal, mohol o kus nižšie zmyť pot, krv a blato v malom vodopádiku alebo priamo v potoku:

O chvíľu sa každý dokotúľal na občerstvovačku v doline (Za vrátami), kde začínal poriadne dlhý, ale na začiatok asfaltovo-zvážnicový výbeh/výstup na Poludnicu. Aj popri chate s dákou poľovníckou gulášpartiou, asi už poriadne podperenou (Vraj: aha, srnky!):

Odbočka do lesa na chodník a pár minút lesom do Sedla pod Kúpeľom bola pre mnohých asi poslednou pasážou, kde sa ešte dokázali usmievať na všadeprítomných paparazziov:

Lebo potom začalo to pravé poludnicové: čím ďalej, tým strmší chodník. Najskôr síce lesom, ale veľmi rýchlo sa pod nohy začal zapletať pravý štvrtohorný hrebeňový prales:

Záverečných pár sto výškových metrov sa prales zmenil na skalnaté bludisko s pohyblivým štrkom pod nohami, ale aj s nádhernými skalnými stenami, prevismi, jaskyňami a skalnými oknami okolo. Ktovie koľkí to ešte stíhali vnímať:

Kto to tu nepoznal, možno si myslel, že šťavnaté lúčky vrcholu Poludnice (väčšina bežcov tu bola ozaj okolo poludnia) a rozširujúce sa výhľady na Liptov sú tou čerešničkou na torte, ale tá mala ešte len prísť:

Nasledoval totiž finálny pek(el)ný zošup do ústia Iľanovskej doliny, po vlhkom ihličí, olízaných vápencoch a zákerne šmykľavých koreňoch, okorenený serpentínkami a nastraženými konármi. Len na spodku trochu lesnej cesty a trávy na lúke. Jednoducho ideálny bežecký terén:

Ale z poslednej kontroly je to vraj už len 1200m do cieľa, to už každý dá, že? A na začiatok pekne pohodlne po asfaltke, no kto by si už všímal ten malý brdok na konci profilu hehehe... Lenže potom to prišlo - taká nenápadná odbočka doprava a cestička sa tam zrazu strácala niekde vysokóóó v lese. Niektorí účastníci sa z bežcov premenili na hľadačov mravcov:

Ale našťastie toto už ozaj dlho netrvalo, aj keď niektorým to pripadalo asi ako večnosť. Hore už len vyklusanie po hrebienku a vytúžená cieľová rovinka dole zjazdovkou. Pre odpálené predné stehná (Veď kto už trénuje zbehy, že?) hotová rozkoš, niektorým to šlo dole lepšie na spiatočku:

Ale potom už si každý zaslúžil pivečko/kofolku, teplé rizotko a niektorí si dopriali aj masáž. Slniečko svietilo, tráva mäkká, čo viac si priať po výkone? Lepšie ako sex:

Keď už bola drvivá väčšina skyrunnerov v cieli a od severu začal prvými kvapkami hroziť predpovedaný studený front, rozhodli sa organizátori popohnať vyhlásenie výsledkov, pre istotu. Dozvedeli sme sa časy na prvých troch miestach, priam kozmické, u žien aj u mužov: Jana Camberová (3:05,14), Marína Kissová (3:08,42), Denisa Šulcová (3:09,35) a Matej Petrovič (2:17,07), Matúš Vnenčák (2:18,28), Daniel Rubič (2:18,37). Viac samozrejme na stránke "http://poludnica.run/". Prvá žena a tretí muž museli utekať preč už skôr, takže fotky "z bedne" bez nich:

Vyhlásením víťazov pre tento rok pre pretekárov všetko skončilo, myslím že málokto si odnáša negatívne pocity. Organizátori hádam sú spokojní tiež a o rok sa uvidíme znova. Im patrí veľká vďaka, lebo toto bolo organizované ozaj so srdcom a na vysokej úrovni. A možno si prídu zapretekať aj Tarahumarovia. Zatiaľ boli len špehovať, ale boli odhalení podľa obuvi:

Rišo Pouš

Výsledky sú TU a jedno parádne videjko z Poludnice TU Čus! :-)