Memoriál Ing. Jozefa Psotku, 29. ročník

Na to, že sa termín memoriálu už tradične kryje s Festivalom horských filmov v Poprade sme si zvykli. Skalní tu však boli naučení lúčiť sa so slovami – vidíme sa o týždeň na Sherpe. Tentokrát však k už aj tak plnému víkendu 12-13.10. napriek veľkej snahe oraganizátorov pribudla už spomínaná Sherpa rallye a tak bolo nutné určiť si priority (Ej bisťu Mariena! Čkať sa ti veru muselo poriadne!). Tí ktorí sa rozhodli pre horský beh sa v piatok večer začali zgrupovať v Horskom hoteli pod Gerlachom – na Sliezskom dome - a ten veru zapraskal vo švíkoch.  Registrovalo sa do polnoci a potom aj skoro ráno. Konečný počet sa zastavil na čísle 133 kusov behuchtivých tvorov.

Ráno sa ukázalo veľmi sľubné a nádejné. Oproti posledným, čo sa počasia týka, dosť dramatickým ročníkom sa tento vydaril. Už skoro ráno výrazne plusové teploty, zo začiatku aj dobrá viditeľnosť, suchá trať a sem tam aj nejaké slnečné lúče prebleskli, aby sa nepovedalo. Takže verdikt bol jasný. Tentokrát žiadny povinný výstroj, žiadne skracovanie ani zmena trate. Pôjde sa klasická trasa na Poľský hrebeň, cez Prielom a podľa kategórií dole Studenými dolinami na Hrebienok a magistrálou domov na Sliezsky. Za Prielomom bol nahlásený nejaký ľad a dole v ústí dolín voľne pohodení nosiči na súbežne prebiehajúcej Šerpe. Aj vďaka tomuto sa predĺžil časový limit na prekonanie celej trate, čo bolo celkom šťastné rozhodnutie. Určite by sa našlo pár premotivovaných, ktorí by si boli schopní nohe dolámať. Na výklade trate pred hotelom bolo vidno okrem starých známych tvárí aj dosť nových zvedavcov, ktorí prišli okúsiť tieto preteky po prvýkrát. Nadšenci – salámisti sa miešali s prudko profesionálne pôsobiacimi salomon-istami. Zvýšený výskyt kompresných podkolienok, návlekov a trailových minibatôžkov na meter štvorcový – aj tak by sa dala charakterizovať atmosféra tesne pred štartom. Imidž je nanič a horské behy sú dnes in,  takže niet sa čo čudovať. Igor Koller po krátkom príhovore pripomenul, prečo sme tu. Okrem Juzeka Psotku spomenul aj tohtoročnú tragédiu pod Nanga Parbatom. Pri symbolickej minúte ticha mi prišiel na um Tóno Dobeš, ktorý si na tomto memoriáli tiež zapretekal a beh v horách mal rád. Keby nebolo keby – je celkom možné, že by tu stál v sobotu s nami…

O 10.00 sa začalo štartovať v intervaloch po dvojiciach, najprv mužskými kategóriami. Prvá časovka na Poľský hrebeň bola v dobrom stave: skaly suché, stúpanie výživné, turisti neprekážali – asi preto, že ich bolo málo. Nad Gerlach sadol hmlový mrak, ktorý znemožnil fotoorgie a klasické pózovačky na Poľskom hrebeni. Aj napriek tomu čaj od horskáčov v Prielome chutil vynikajúco. V ponuke bolo aj niečo na zahriatie a dokonca priateľské objatie. Človek nevedel od radosti, čo si skôr vybrať. Nakoniec sme zvolili ústup na Zbojníčku a zrýchlený presun dole Veľkou Studenou. Mužské kategórie si samozrejme šli odbehnúť svoju druhú časovku pod Priečne sedlo. V závere doliny na rázcestníku sme si odskočili pozrieť aspoň čosi zo Sherpa rallye a povzbudiť kamošov nosičov, ktorí sa práve na tomto mieste míňali s našou trasou. A potom už poklusom na Hrebienok na štart poslednej časovky cez magistrálu. A tu už nachystané posedenie a drink bar. Veru sa nikomu nechcelo len tak hneď odštartovať a tak sa tu nejeden pretekár zasedel, ba i zdriemol. Je na každého slobodnej vôli kedy, s kým a ako sa vydá na poslednú etapu. Ja som sa včlenila do sympatickej pätice pretekárov a spolu sme vybehli na cestu domov. Trať perfektná, teploty tu nižšie tričkové, bežalo sa výborne, ako v lete cez les. Ten minuloročný sneh a ľad veru nikomu nechýbal. V cieli pred Sliezskym domom panovala už tradične skvelá atmosféra. Popýtala som sa na dojmy kamarátov, ktorí tu bežali prvýkrát a veru si pochvaľovali. A všetci notorickí stáli účastníci presne vedia prečo. Samozrejme patrilo by sa spomenúť aj čosi z výsledkov. Takže prvé miesto v hlavnej mužskej kategórii (mohlo by sa hádam už aj predtlačiť do výsledkovej listiny na najbližších pár ročníkov :-) patrí „nečakane“ Milanovi Madajovi, ktorý ušiel o vyše 7 minút Poliakovi Jacekovi Zebrackému a tretiemu Matúšovi Antolíkovi. V ženách si tentokrát vybehala prvé miesto Poľka Anna Figura, za ňou svoje klasické prvé miesto zo Šerpy obetovala a za druhé na Psotkáči vymenila Lenka Hiklová. Tretia pribehla skialpinistka Miška Danková.

Celá akcia sa niesla už v klasickej perfektnej a priateľskej atmosfére, za čo patrí obrovská vďaka celému tímu organizátorov, ktorí to mali aj tento rok zas o čosi ťažšie. Na poslednú chvíľu krátené sponzorské príspevky a plno iných problémov, ktoré dokázali ustáť a aj napriek všetkému zorganizovať  podľa mňa bezchybne zvládnuté preteky. Vďaka patrí super tímu ľudí okolo Mešterovcov, Launerovcov (je vás tam dosť a nerada by som niekoho vynechala - takže nemenujem :-), Horolezeckému spolku James, mestu Vysoké Tatry, Horskému hotelu pod Gerlachom - Sliezskemu domu za poskytnutie prístrešia, Tatranskej horskej službe – dobrovoľnému zboru za dobrý čaj, priateľské objatie, milé slovo, morálnu podporu a kopu iného :-) a samozrejme všetkým ostatným partnerom podujatia. Tešíme sa na rok – na jubilejný 30. ročník.

Viac z výsledkov na www.james.sk