Kláštor pod Znievom a Zniev nad Kláštorom
10.08.2009Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších turčianskych dedín, aspoň podľa prvej zmienky – spomína sa už v známej Zoborskej listine z r. 1113. Meno má podľa kláštora premonštrátov, ktorý tu fungoval od polovice 13. storočia a prívlastok má podľa najsevernejšieho výbežku pohoria Žiar. Kláštor bol centrom vzdelanosti a aj preto mala kedysi táto dedina mestské práva, preto odtiaľto vychádzali do sveta prví olejkári a šafraníci, preto tu bolo založené jedno z prvých slovenských gymnázií.
Vrch Zniev zas nesie ruiny rovnomenného hradu, druhého najvyššie položeného na Slovensku. Ten bol v čase svojej najväčšej slávy známy pod menom Turiec a dal svoje meno celému regiónu. V polovici 13. storočia bol dokonca sídlom kráľa, ale strážil aj cesty z hornej Nitry do Turca.
Je tu teda dosť zaujímavostí pokope na jednom mieste – a všetky tu zanechali svoje stopy, ktoré sa oplatí vystopovať. Viac sa dá nájsť na stránke www.obecklastor.sk , alebo v pamätnej izbe obce, ktorá je prístupná po dohovore na obecnom úrade.
Najlepšie je začať v centre dediny a pozerať sa po nových smerovkách, ktoré neomylne navádzajú na jednotlivé ciele. Prechádzka na hrad je asi na 3 hodinky hore aj dolu, nie veľmi náročná, až na pár strmších úsekov. Odbočka z centra je na hornom konci, pri kostole. Chodník vedie takmer celý lesom, výhľady sú až z hradu – jedna vyhliadka na dedinu je na jeho spodnom konci, o čosi lepšia pri vrcholovej knihe a tá najlepšia (takmer kruhová) úplne hore na kopci, kde voľakedy stál „starý hrad“.
Komu by prechádzka systémom hore - dolu nestačila, môže z vrcholu Znieva pokračovať po relatívne novom náučnom chodníku (od r. 2002), ktorý „majú na svedomí“ poľovníci. Stačí len zliezť z hradnej skaly po drevenom rebríku. Chodník nie je veľmi využívaný, preto sa miestami stráca, ale zeleno-biele značky sú dobre rozmiestnené a vedú spoľahlivo. Až po zostupe do doliny je nutné miestami špekulovať, lebo zopár značiek asi padlo za obeť rozširovaniu zvážnic.
Chodník má 8 km, prevýšenie skoro 500 m a ponúka dve zaujímavé zastávky – vyhliadku na Ondrašovskej skale (odbočkou zo zvážnice) a ochutnávku minerálnych prameňov. Končí síce v Polerieke, ale je jednoduché pustiť sa pod lesom na opačnú stranu a popri rybníku Vädžer sa vrátiť nazad do Kláštora. Práve tento posledný úsek po zvlnených lúkach podhoria je najkrajší na pohľady. Prechádzka sa takto dá zokruhovať a natiahnuť aj na 6 – 7 hodín.
Rišo Pouš
Vrch Zniev zas nesie ruiny rovnomenného hradu, druhého najvyššie položeného na Slovensku. Ten bol v čase svojej najväčšej slávy známy pod menom Turiec a dal svoje meno celému regiónu. V polovici 13. storočia bol dokonca sídlom kráľa, ale strážil aj cesty z hornej Nitry do Turca.
Je tu teda dosť zaujímavostí pokope na jednom mieste – a všetky tu zanechali svoje stopy, ktoré sa oplatí vystopovať. Viac sa dá nájsť na stránke www.obecklastor.sk , alebo v pamätnej izbe obce, ktorá je prístupná po dohovore na obecnom úrade.
Najlepšie je začať v centre dediny a pozerať sa po nových smerovkách, ktoré neomylne navádzajú na jednotlivé ciele. Prechádzka na hrad je asi na 3 hodinky hore aj dolu, nie veľmi náročná, až na pár strmších úsekov. Odbočka z centra je na hornom konci, pri kostole. Chodník vedie takmer celý lesom, výhľady sú až z hradu – jedna vyhliadka na dedinu je na jeho spodnom konci, o čosi lepšia pri vrcholovej knihe a tá najlepšia (takmer kruhová) úplne hore na kopci, kde voľakedy stál „starý hrad“.
Komu by prechádzka systémom hore - dolu nestačila, môže z vrcholu Znieva pokračovať po relatívne novom náučnom chodníku (od r. 2002), ktorý „majú na svedomí“ poľovníci. Stačí len zliezť z hradnej skaly po drevenom rebríku. Chodník nie je veľmi využívaný, preto sa miestami stráca, ale zeleno-biele značky sú dobre rozmiestnené a vedú spoľahlivo. Až po zostupe do doliny je nutné miestami špekulovať, lebo zopár značiek asi padlo za obeť rozširovaniu zvážnic.
Chodník má 8 km, prevýšenie skoro 500 m a ponúka dve zaujímavé zastávky – vyhliadku na Ondrašovskej skale (odbočkou zo zvážnice) a ochutnávku minerálnych prameňov. Končí síce v Polerieke, ale je jednoduché pustiť sa pod lesom na opačnú stranu a popri rybníku Vädžer sa vrátiť nazad do Kláštora. Práve tento posledný úsek po zvlnených lúkach podhoria je najkrajší na pohľady. Prechádzka sa takto dá zokruhovať a natiahnuť aj na 6 – 7 hodín.
Rišo Pouš
Fotky Kláštor pod Znievom a Zniev nad Kláštorom
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (860x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (829x)
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom (826x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (783x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (718x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (677x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (668x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (661x)
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (660x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (658x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...