Horehronský trojboj II.ročník

Ak rátame aj nultý ročník, môžme dnes skonštatovať , že do tretice všetko dobré. V sobotu 5. mája sa konal druhý ročník bežecko-cyklisticko-vodáckych pretekov pod čoraz známejším názvom - Horehronský trojboj.

V piatok do 18:00 bolo treba dopraviť bicykle a zaprezentovať sa vo vodáckom kempe v Nemeckej. To spôsobilo problémy hlavne tým zo vzdialenejších končín a pracujúcim, pre ktorých možnosť zobrať si v piatok voľno rovná sa sci-fi. Nakoniec - neboli sme jediní a tak sa všetko nejako postíhalo a čosi po siedmej už autá s prívesmi, naloženými bajkami, hrkotali preč, smer chata pod Hrbom. Oproti minulým ročníkom pribudla zmena, týkajúca sa kategórií. Pôvodná trať ostala bezo zmeny, tentoraz však bola určená pre turistickú kategóriu. Pre tých čo sa chceli „vybúriť - rozbiť“ alebo im jednoducho to pôvodné nestačilo, bola vytvorená výkonnostná kategória, čo v reáli znamenalo 60 km na bajku. Beh a vodácka časť ostali nezmenené. Resumé z piatkovej prezentácie: 28 dvojíc v turistickej kategórii a 11 dvojíc vo výkonnostnej.

Po piatkových hromoch, bleskoch a búrke bolo sobotné ráno a potom aj celý deň pravým opakom. Nasledovalo otvorenie pretekov. Mnohí sa stratili už pri obšírnom výklade trate a následne potom aj priamo v teréne - česť výnimkám :-) Po presune autobusom do Predajnej bolo odštartované na tradičnej zelenej lúke nad železničnou stanicou. Pre mnohých už klasický lesný terén, v prvej polovici exponovaný a v druhej položený na hrebeni, prekonával každý svojím tempom. Rozcvička na 9,5 km je pre niekoho klincom do rakvy, ale môže aj dobre padnúť a nabudiť človeka v tom pravom zmysle. Vraj boli aj takí, ktorí v plnej rýchlosti skoro nezbadali Chatu po Hrbom a cyklodepo pred ňou :-)

V týchto miestach končila prvá časť „trojkombinácie“ a pre výkonnostnú kategóriu tu bol nastavený stop limit – bolo potrebné dopracovať sa sem do 1,5 hodiny. Zároveň sa tu čakalo na pomalších parťákov z dvojice a sadalo na bajky. Pokračovalo sa trasou známou už z predošlých ročníkov, po ústie Kamenistej doliny. Tu bol rozdeľovník. Turistická kategória doľava - dole kopcom po pôvodnej, 22 km dlhej trase. Výkonnostná kategória vpravo, hore dolinou - pre väčšinu neznámym smerom.

Kdesi za vodnou nádržou sme odbočili doľava a nasledovalo stúpanie na kopec, ktorého názov sa mi nepodarilo zistiť. Podľa inštrukcií  z poslednej kontroly sme mali po cca 5 km odbočiť na cyklocestu, ktorú sme za ten svet nemohli nájsť. Nepomohli ani rady troch lesných robotníkov, variacich guľáš v chatke pri ceste. Každý z nich nás posielal iným smerom. Pri najbližšej značko-tabuľke sme teda vytiahli mapy. V tom momente sprava, zľava aj z vrchu prifrčali ďalšie dvojice na bicykloch. Všetci zablúdili. I zasadlo konzílium, ktoré po krátkej porade skonštatovalo že sme v rici. Podarilo sa nám akurát vylúčiť jednu z ciest, ktorá viedla do dedinky Medveďovo, odkiaľ sa práve vrátila jedna z dvojíc.

Nakoniec sme sa vybrali smerom hore s vedomím,  že každý kopec predsa musí niekde končiť. Ocitli sme sa na romanticky jarne vyzerajúcej lúke, ktorej jedinou chybou bolo strmé stúpanie. Z tabuľky hore sme sa dozvedeli, že lúko-kopec sa volá Zákľuky. Poobdivovali sme krásny výhľad a ujo lesník na terénnom aute nám pomohol zorientovať sa. Potom sme už v pohode napredovali po správnej trase. Musím pochváliť organizátorov za výber cyklotrate, bola fakt neskutočne krásna, stále bolo na čo pozerať. Nemalo to chybu. Cez územie CHKO Poľana sme zišli do dedinky Sihla a odtiaľ mierne klesajúcim zjazdom naspäť do Kamenistej doliny a do dediny Hronec.

Tam pri Hrone už na nás čakali naše vodné dopravné prostriedky. Oproti minulému roku bolo viac vody a tak odpadlo tlačenie člnkov cez plytčiny. Hron po jarných búrkach pôsobil miestami dojmom ekologickej katastrofy. Hneď v úvode plával  televízor, o niečo ďalej bola zachytená chladnička a našli sme aj mikrovlnku. O ostatnom odpade nehovoriac. Samozrejme boli aj pekné miesta, len je škoda keď si niekto mýli rieku s plávajúcou skládkou. Tesne pred cieľom sa bolo treba popasovať s troma slalomárskymi bránkami. Práve tu sa nedobrovoľne okúpalo najviac súťažiacich. Bez strát na životoch sa nakoniec všetci úspešne doplavili do cieľa, poniektorí možno viac mokrí. Nasledovalo sušenie vecí a vyhlásenie výsledkov. Vďaka patrí už klasickej partii organizátorov za pekný a zaujímavý druhý ročník tohto podujatia. Vidíme sa o rok v Nemeckej.

Podrobné výsledky sa dozviete na stránke pretekov: http://www.hht.sk/

Sisa