Bočné asfaltky v Ostrôžkoch a Javorí

Profíci sa akurát v ten deň zas vytriasali na dlažobných kockách medzi Parížom a Roubaix, u nás sa hlavne ukazovala krásna, jarná nedeľa - všetko predčasne rozkvitnuté, vzduch voňal, tak bolo treba poriadne vyvetrať hlavu, nový cesťák a dať zabrať telu. Teploty príliš vysoké na nejaké intenzívnejšie pobehovanie lesmi, aj keď mal by som si zvykať. Zato ráno ešte štipľavo chladné – FIANDRE ako jasná voľba do takého širokého rozpätia teplôt. Neľutoval som, aj keď som domov prišiel poriadne nasolený. Podpoľaním jazdím tým radšej, čím viac tam opravujú donedávna tragicky rozmlátené okresky. Takže najskôr Ostrôžky: zo Slatinských Lazov cez Ábelovú a dole do Šule, potom nazad hore cez Tisovník a do Javoria cez Starú Hutu, Blýskavicu, Kalinku, Zaježovú, Dobrú Nivu a Kráľovú nazad do ZV. Asi 160 km, gpx je hore. Ten úvod a záver na mape (medzi BB, Zvolenskou Slatinou a ZV) si netreba veľmi všímať, nejako som sa tam (a odtiaľ) musel dostať:

Takže po úvodnom zahrievaní dolinou Zolnej je to len kúsok po hlavnej do Vígľaša, ale ranná premávka slabá. Za hradom to začína: človek ani nevidí stúpanie, len zrazu ide akosi pomalšie. Až od Slatinských Lazov poriadne stúpanie, a ozaj nádherné. Teraz vylepšené všetkými odtieňmi bielej, ako všetko kvitne, len tak vonia a bzučí. Na prvého mája sa pod rozkvitnutou čerešňou tento rok už nik nebude bozkávať... Bielo žiaria aj nové pätníky a nové čiary na novom asfalte:

Na známej „fašistickej“ križovatke točím doľava, proti šípkam Attack triatlonu, a už sa hojdám hore a dole. Tu je to viac lesom, taký farebný stroboskop, lístia ešte nie je veľa. Prudko dole po trochu zubatejšom asfalte a prudko doprava na užšiu a hladučkú cestu, smerom na Budinú – to už je okolo viac lúk. Škovránky trilkujú, čmeliaky útočia. Za chrbtom Poľana, na ľavoboku charakteristický vrchol Javora s vykrývačom, cesta sa hadí sviežou pasienkovou krajinou, prevažne do kopca, až po ďalšiu odbočku na Ábelovú:

Krajinársko-žiletkárske rozkoše pokračujú – ešte kúsok strmšie do kopca okolo Fekiačovho vrchu, potom sa úzka, ale stále hladká okreska striedavo dvíha a klesá pomedzi ohradené pasienky. Zmysly dráždi okrem všetkého iného aj vôňa (či smrad?) siláže, húfne sa tu pasú chlpaté a rohaté škótske kravy (highland cattle, informuje tabuľa). Veď aj sme na takej náhornej plošine:

V diaľke už sa črtá Ábelová, ale má čudnú siluetu – spomedzi nízkych domcov trčia ponad stromy dve „družstevné bytovky“, ktoré navyše dostali strešné nadstavby. Ale už dlho sa tu asi nenadstavuje, ako vidno pri bližšom pohľade. Bol to dáky divný projekt... Hlavne však nastáva chvíľa poriadneho vetra pod prilbou, lebo cestou dole do Nedelišťa som si z predošlej jazdy dobre zapamätal tie značky s údajom 16%. Bodaj by nie, keď som to vtedy išiel opačne a na trochu "iných" prevodoch :-)

Z Nedelišťa do Šule zase príjemnou krajinou - tentokrát dolinou. Ako prechádzam okolo tabule okresu VK, hneď je asfalt drsnejší. Ale stále rovný – len vekom vymrvený. Za potokom Tisovníkom doprava, na hlavnú a ide sa stúpať – najskôr skoro nebadane, potom od Dolného Tisovníka prerušovane a od Horného súvislo. Široké rozhľady do bielozelenej, zakvitnutej doliny, pri ceste najprv minerálka (nestojím), potom ikonická zvonička (neodolám):

Plánovanú odbočku/skratku doľava som akosi prehliadol, tak ťahám po hlavnej až hore na „planinu“ a skracujem aspoň strmý kúsok cez poslednú osadu pred tou fašistickou križovatkou (cez rázcestie Kropačka). A o chvíľu už traverzujem Starú Hutu a lúky, lesy za ňou - a začínam byť zvedavý, aká bude spojka cez Blýskavicu do Slatinských Lazov. Podľa mapy by to mal byť celkom slušný cyklokros :-)

A aj je to skoro ako známe severofrancúzske pavé, len bez tých dlažobných kociek – začína to od rázcestia Šulské, no hore na „hrebeň“ Javoria pri osade Blýskavica je to len kilák a niečo. Zvyšky asfaltu a ujazdená hlina, miestami zvyšky po ťažbe, pohoda. Veď je sucho a idem pomaly do kopca. Najskôr strmo, potom mierne:

Zjazd na druhú stranu: našťastie perfektný, relatívne nový asfalt, vychutnávačka! Ziimný posyp už zo stopy vyhádzaný, paráda! Inak je to modrá cyklotrasa (2602). Nasledujúce strmé stúpanie cez Kalinku je také striedavé, klame telom – párkrát ešte nekončí, aj keď už sa zdá, že sa už, už definitívne preklopí. Vpravo sa pomaly posúva dozadu, mimo panorámu, Veľký Korčín:

Za odmenu je tu dlhýýý zjazd cez Zaježovú a Pliešovce. V Zaježke, pri farme, ma síce zvádza Rudná magistrála skratkou dole Sáskou dolinou priamo do Sásy, ale už za križovatkou to nevyzerá moc dobre a najmä to, že to mám z kopca... Tak poslušne fičím ďalej podľa plánu, míňam kasárne a v Pliešovciach aj v Sáse hľadám v city zmrzlináreň, že si doprajem pred posledným dlhším stúpaním. Ale nič. Až v Dobrej Nive si kacírsky dávam načapovať kofolu - lebo v známom miestnom pivovare. K nej dva keksy, žeby bola sila do posledného kopca. Predtým som si predsa len symbolicky vychutnal poctu „Peklu Severu“ prejazdom jediného miestneho pavé pred Gavurkami:

Po pauze v Dobrovare hneď strmo do kopca, pomedzi domy, ulicou Na vŕšku. Symbolicky. Lebo nechce sa mi do ZV po hlavnej, cieľom je Kráľová. Cesta do nej vyzerala byť podľa Google street view aj žiletkovo použiteľná, až na záver cez lúky po šotoline. Aj tak je: úvod strmší, od križovatky Podholienec miernejšie stúpanie, miestami zjazdík. Najrozbitejšie úseky novo opravené, ani tá šotolina veľmi nevadí, krajina okolo veľmi pekná. Povrch celkovo skôr Strade bianche ako Paríž – Roubaix. A tiež značená cyklotrasa, č. 2597:

A v Kráľovej, od otočky autobusu, znovu asfalt ako zamat (no, sem – tam aj nejaká malá vada krásy). Ešte trochu do kopca, s výhľadom na samoty v doline, potom už finálny, dlhý a rýchly zošup do Zvolena dolinou, príjemným lesným tieňom. Lebo už zhora vyprážajú fest. Čím nižšie, tým lepšia cesta, len to vynorenie na hlavný južný transslovenský cestný ťah je poriadny kultúrny šok. A to je nedeľa.

A pretože vlak mi ide až o hooodne dlhú chvíľu, tak pekne ruky zhora a výletným tempom sa nechávam po rovinke tlačiť vetrom až do Pažravej. A ešte stíham aj tú zmrzlinu. Nie síce na námestí, lebo tam stojí beznádejný rad, ale aj tak je dobrá, a aj lacnejšia. Prvá tohoročná – a už sa teším na ďalšie takéto povýjazdové odmeny. Hádam ich bude ešte zopár.

Rišo Pouš