Biela stopa run and walk 2012

Asi o tom nevie veľa ľudí, že v Kremnických vrchoch, na tratiach Bielej stopy okolo Skalky, je možnosť v polovici septembra zapretekať si aj bez lyží, behom "po vlastných". Inak by sa tam nezišlo tak málo ľudí - na štvrtom ročníku podujatia, ktoré je v parádnom prostredí, v dobrom termíne (napríklad dobrá rozcvička pred Košickým MMM), s parádnym zázemím Relax centra a za málo peňazí :-) A postupne sa toto podujatie stáva tradíciou.

A keď ešte vyjde počasie ako teraz – trocha mrakov aj slnka, vietor tak akurát na ovievanie, okolo 11 stupňov, akurát na púšťanie drakov :-) K tomu vraj konečne presné vzdialenosti na maratóne aj na polmaratóne, príjemné lesné cesty, žiadne brutálne kopce, čo by boli len pre ortodoxne horských bežcov. Dokonca sú to preteky, zaradené do Malokarpatského pohára horských behov, tak by človek očakával polovicu západného Slovenska – a tu len nejakých 40 bežcov (približne napoly na dlhej a krátkej) a nejakých 8 „paličkárov“. Tí si odchodili polmaratón. A to vraj bolo online prihlásených zhruba dvakrát viac ľudí. Škoda.

Prví traja polmaratónci si to asi riadne dávali, lebo dobehli s minimálnymi odstupmi, tak po minúte. Za nimi kúsok pauza a potom sa to už do cieľa trúsilo pravidelne. U žien boli odstupy výraznejšie. Na maratón sa odhodlali myslím že len chlapi. Prvý dobehol s výrazným náskokom asi 20 minút, medzi druhým a tretím to už bolo len asi 6 minút.

V cieli čakala na všetkých mäkká trávička na vyklusanie, teplá sprcha v Relax centre a fajná fazuľovica na Minciari :-) Na tých rýchlejších potom o tretej popoludní „bedňa“ s diplomami a hlavne s cenami v podobe nákupných poukážok s peknými sumičkami. Sa oplatí trochu sa nadrieť nie? Nanešťastie som nestihol na bedni aj maratóncov, musel som frčať na vlak. Ale všetko podstatné je vo fotogalérii a kto sa tam nenájde, možno bude TU. Balík s fotkami má asi 115 mega.

Nooo, celkom pekné to bolo takto z pohľadu diváka. Možno by nezaškodilo dať skôr štart, alebo aspoň maratóncov skôr vypustiť do lesa, aby sa dobiehajúci nemotali v cieli zároveň s vyhlasovaním výsledkov. Na trati samotnej žiadne problémy s blúdením nehrozili ani tým, ktorým sa pri pretekaní vypne mozog :-) Bolo to vraj blbuvzdorné – väčšie šípky som ozaj ešte nevidel. Tak o rok a hádam aj vo väčšom počte.

Ozaj – a na týchto tratiach sa aj bajkuje keby niečo! Hneď o týždeň po behu je tu finále Slovenského pohára v MTB-maratóne, tak o tom už hádam bude viac ľudí vedieť. Držím palce organizátorom, Skalka má predpoklady na oveľa väčšie preteky!

Rišo Pouš

Stránka pretekov je TU