ALS beh Kozí Kameň 2025

Tak sa volá najdlhšia trať (44 km/1900 v. m.) už dosť známeho charitatívneho bežeckého podujatia, memoriálu Jána Svočáka, ktoré dobrí ľudia (a samozrejme aj o. z. Slovak Ultra Trail) organizujú vo Svite na podporu ľudí, postihnutých zákernou Lou Gehringovou chorobou. Predposlednú marcovú sobotu sa bežci stretli pri rieke za mestom už deviaty raz, aby „zabili viac múch jednou ranou“ – pokecali, pobehali a najmä podporili dobrú vec. Počasie vyšlo – pred nedeľným dažďovým frontom parádna slnečná sobota, ráno primrznutá, v cieli už príjemne jarná. O siedmej ráno vyrazilo vraj 336 ľudí, cieľa sa ich dožilo asi 320. Ďalšie stovky na kratších trasách, takže na slovenské pomery poriadna „masofka“!

Zima bola zrušená aj tento rok, ale na rozdiel od minulého sa Perinbaba trochu prebrala z letargie začiatkom marca a čosi prisypala, takže na trati to bola miestami aj zábava. Prekvapko hneď na úvod, v tieňoch pod lesom, pár metrov po štarte – čistý ľad. Potom prvý dlhší kopec rýchlo roztriedil bežcov podľa výkonnosti a narobil vláčiky. Až po prvú občerstvovačku krásne, prevažne suché lesné chodníky, mäkko pod nohami a raz hore, raz dolu. Sem – tam výhľad na Tatry. Podklad podľa orientácie svahov, takže všeeeetko – aj zmrznutá hlina, aj blatko, aj sneh, aj ľadíky miestami, ale málo.

Za tým prvým krmelcom prevažne široké lesné cesty, aj keď lesa naokolo rapídne ubudlo. Pod nohami pribudlo čvachtania, ako sa slnko o zem stále viac opieralo. Ale sklony mierne, dalo sa to „rozbaliť do tempa“ a bonusom boli výhľady na Tatry.

Tretí úsek je viac chodecký – lebo číhajú strmé sklony. Poriadna erotika, lebo všetci dosiahli vrchol – najvyšší na trase (1255 m), po ktorom má tento beh meno. Dospelých lesov aj tu málo, tak zas výhľady, a aj na druhú stranu, kde pózuje Kráľova hoľa. Ako strmo hore, tak aj dole, niekde aj po parádnych snehoľadových šmýkačkách.

Blatnaté lesné cesty v podhorí vedú lesmi aj lúkami na okraj Šuňavy, ku druhej občerstvovačke. Nižšie suchšie, v panorámach na otvorených úsekoch zas tie Tatry, okrem Vysokých aj Západné.

Hádam najkrajší úsek trate vedie potom väčšinovo cez lúky (a jasné, že sem – tam aj les) do Lopušnej doliny. Keď už telo nestíha, aspoň sa oči potešia širokým panorámam. Modrá obloha a biele kopce v plnej svietivej kráse na horizontoch v každom smere, to sa oplatilo aj občas zakopnúť. Sranda kontrast nad Lučivnou – bežci po suchej tráve a vedľa zjazdári na umeláku, každý po svojom si to užíval.

Nooo a posledných asi päť kiláčikov do cieľa - pre niekoho cieľová rovinka, pre niekoho ešte posledné dve kruté stúpania, že? To prvé od krmelca dolinami ešte ako tak, ale potom tie finálové serpentínky, aj zaboleli niekoho, čooo? : -) Ale bez trochy bolesti by sa to nepočítalo, telo musí ísť z pretekov domov zhumpľované, aby si ich pamätalo. A zjavne si veľa tiel tento beh pamätá – a v dobrom. Preto je ich tu každý rok viac a to je super. Lebo sa aj viac vyzbiera na pomoc tým, ktorí behať nemôžu. Tak hádam zas o rok, a zas hádam vo väčšom počte.

A na záver ešte pre poriadok: najrýchlejší na trati boli Matej Graňák (4:02) a Lenka Hiklová (4:47). Tí a ďalší boli síce pre bulvárny foťák prirýchli, viacerých sa ale zvečniť podarilo. Kto sa nenájde na fotkách nižšie v galérii alebo tu v animácii, má druhú možnosť na Zonerame, link je TU . Odkaz na stránku akcie na Termínovke je TU .

Inak výsledné časy bežcov sa dali v cieli odhadnúť aj podľa pohľadu odzadu – tí pomalší mali hnedé bodky na lýtkach, tí rýchlejší na chrbte a machri až vo vlasoch. Ale to bola všetko čistá špina, prírodná. Dobré to bolo väčšinou na tej trati – len cestári to miestami pobabrali. Chceli bežcom isto uľahčiť, tak tie cesty posolili (Veď treba aj minúť prebytky zo slabej zimy, že?), no zjavne to prehnali. Lebo niekde sa toho bieleho strašne veľa váľalo, až sa šmýkalo. Vraveli síce niektorí, že to pod nohami bol sneh, ale tomu hádam u nás už nik neverí. Takže kto bude chcieť suchou nohou aj budúcu sezónu zahájiť, do Kozích chrbtov treba prísť behať!

Rišo Pouš