Preteky

Najstarší silvestrák na Slovensku sa dožil ideálneho vytrvaleckého veku 35 rokov. K tomu krásny deň, obloha silvestrovsky (a)žúrová. Teplota skoro ráno síce poriadne pod nulou, ale stúpajúce slniečko ju smerom k štartovnej desiatej hodine posúvalo do príjemnejších hodnôt, aj keď šušne v nose ešte na štarte mnohým mrzli, že?   Prvý raz boli bežci očipovaní (KK Sport Timing), čo vraj minimálne o hodinu skrátilo vyhodnocovanie výsledkov. V tej kose nesporná výhoda, nečakať na vyhodnotenie dlho, no nie? :-) Prvý raz bežali aj detiská – koľko i

Na začiatok sa vám, problematiky pravdepodobne neznalým, posnažím priblížiť, ako sa v hike&fly (alebo po francúzky vol-biv) preteká. Celá idea je o spojení dvoch aktivít: voľného pohybu v prírode, turistiky (behu, občas ľahkého lezenia, ferraty) a lietania na paraglidovom krídle. Preteká sa väčšinou na vzdialenosti, ktoré nie je možné prekonať za jeden deň, ani ak by bolo počasie perfektné a dalo sa letieť naozaj ďaleko, teda niekoľko stoviek kilometrov. Sú to preteky tímov, ktoré sa skladajú z atléta a supportu. Atlét je  ten čo letí a cvála

Jedna z bralných dominánt Strážovských vrchov najlepšie vynikne pri pohľade od Hornej Poruby, z cesty vedúcej z Považia na Ponitrie cez sedlo Homôľka. Lebo vrcholové vápencové bralo je z ostatných strán zarastené. Podobá sa tak Strážovu - svojmu „väčšiemu bratovi“. Aj tým, že je to NPR v najvyššom stupni ochrany. Tak pozor, žiadne kvety do vázy odtiaľ! :-))) Vápeč nie je dramaticky vysoký (len 955,5m), ale nad okolie trčí statočne a krajina okolo je pestrá, až strakatá: kopce a dolinky, lesy a lúky, sem-tam dedina či samota. Takže výhľady

Rôznymi historkami opradená akcia Sherpa Rallye aj tento rok honosne ukončila letnú sezónu v horách. Tradične týždeň po Psotkáči, čo je jej rovnako starý „brat“, odbila svoj 31. ročník. Presne pred 30 rokmi (12. októbra 1985) na Popradskom plese stálo 8 horských nosičov a naštartovalo tak siahodlhú históriu a tradíciu. Tento rok bola novinkou lokalita. Ešte nikdy sa nosiči pretekovo nepotili vo Veľkej Fatre. Chata pod Borišovom je jediné miesto, ktoré je zásobované na chrbtoch a práve preto sa centralizovala v jej okolí. Stano, chatár, sa zhostil rol

 Veľkofatranská Krížna je jeden z naj výhľadových vrcholov slovenských pohorí. Je na ňu viac ciest a tiež viac spôsobov ako sa dostať na jej vrchol. Po tomto víkende je jedným aj beh v rámci nultého ročníka podujatia Krížna krížom krážom.   Trasa mala 25 km s prevýšením 1200 m. Štart aj cieľ boli v Starých Horách pri kaplnke. Po štarte nasledoval asfaltový úsek smer Turecká. Následne prišiel traverz k spodnej časti zjazdovky a potom už po zelenej značke smer Ramžiná, Úplaz a Kráľova studňa. Tu bola prvá občerstvovačka. Nechýbala na nej vod

 Jedno z najtradičnejších horských podujatí u nás malo tento víkend už 31. pokračovanie.  Organizátori avizovali už minulý rok veľké zmeny a tie sa aj udiali. Centrum podujatia bolo tentoraz v Tatranskej Lomnici a tak odpadli logistické problémy aké obnášala organizácia na Sliezskom dome. Ako veľké pozitívum hodnotím aj otvorenie podujatia širokej verejnosti, účasť prípadne štart v hlavnej kategórii už nebola podmieňovaná členstvom v Jamese. Mnohí pretekári sa tešili na náročnú trať cez sedlá doplnenú úsekom z Tatranskej Lomnice na Hrebienok. Mal

Práca ľudí, ktorí sa do organizácie „stoviek“ vyznajú ako na Slovensku nikto, tá sa pozná. Aj preto sa stáva P100 pomaly kultovou: perfektný servis pre rozmaznaných „ultras“, vypipľaná organizácia, každý rok väčší megafón, trasa označená tak, že by ani Marťan nezablúdil (aj keď pár pozemšťanom sa to hneď na začiatku podarilo). No neviem, čo ešte vychváliť? Pace car na štarte? Cintorínske kahance a slané olivy na „vraj najlepšej“ K17 na Zobore? Origo Kofolu v Remitáži? Ventilátor, ktorý od severu ovieval ten dažďový prales?  Online p

Čo si Vnenky a spol. ušili vlani na seba, stretlo sa s veľkým ohlasom, tak to museli zopakovať. A zlepšiť! Už prostredie, kde sa šelmy preháňajú, má obrovský potenciál pre prilákanie behuchtivých davov - veď vidíme v Alpách, ako to vyzerá pri podobných podujatiach, veď toto nie je cezpoľák cez žihľavu! Výhoda č.1: nebolo treba kompresné podkolienky. A keď preteky navyše zorganizuje niekto, kto vie čo pretekári potrebujú a nemrhá sily a prachy na zbytočnosti, úspech musí prísť! Výhoda č.2: ľahký batoh, lebo na kontrolách je čo treba. Aj chlieb so s

Urodilo sa nové ultrapodujatie a je dobre, že medzi Prešovom a Košicami. Presnejšie v Šarišskej vrchovine, Čiernej Hore a Volovských vrchoch. Nech sa aj na východe dozvedia, ako sa dá krásne telo zničiť v rámci jedného víkendu. Hneď na úvod treba povedať, že sa páchateľom tejto mierne „nadmierečnej“ stovečky Belovi S. a Marcele R. táto myšlienka aj vďaka počasiu podarila takmer dokonale. Lebo to, čo predpovedal SHMÚ na 8. a 9. august, už fakt prestávala byť sranda: Už provokácia v podobe pozvánok na púštny ultramaratón (v Ománe či kde),

• 25 júl 2015 • Kals am Grossglockner/Zell am See-Kaprun (Hohe Tauern, Rakúsko) • short-distance Ultra SkyMarathon • 50km/2500m+ • 5:54hod • 3.flek Na Grossglockner Ultra som od organizátorov dostal pozvanie pár mesiacov skôr a účasť som samozrejme hneď potvrdil. V okolí Grossglockneru som nikdy nebol. S odstupom času tešenie sa exponenciálne rástlo. Bez ohľadu na aktuálnu vyťaženosť som nemal naplánovaný žiadny zvláštny tréningový program. Štandardne náhodne dlhé tréningy rôznych typov športov preferujem už dobrých pár rokov. Tak pre

Kto sa ešte pamätá na „tropickú“ NTS 2011? Predpoveď počasia vtedy hlásila dennú maximálku 36°C. Prečo to spomínam? Lebo na sobotu 18.7.2015 to bolo 37°C. Čiže počasie ako cez kopirák, len trochu „intenzívnejšie“ skopírované: nielen teplejšie, ale aj väčšia pravdepodobnosť „elektroliečby“ popoludní. Gastronomickou terminológiou povedané, počasie sa zachovalo ako dobrý šéfkuchár a vymyslelo, ako pripraviť tvrdé a šľachovité „ultramäso“ do požívateľnej podoby. Recept je jednoduchý: dopoludnia pár hodín podusiť vo vlastnej šťave,

Už tretí rok je každému jasné, prečo je táto stovka na Slovensku najťažšia. Nejde len o prevýšenie, blížiace sa hodnote 7000m, ale aj o to, že mnohé stúpania sú skôr „plaziteľné“ ako „behateľné“. K tomu nekonečné, strmé, šotolinové či skalnaté zostupy, kde neradno zakopnúť. A tento rok náročnosť zvýšilo ešte aj počasie – taký hic som na stovke u nás ešte nezažil, veď aj  meteorológovia vydali výstrahy.   Pri prihlasovaní samozrejme s počasím nik rátať nemohol, takže ako vlani, aj teraz sa 300 miest minulo v poriadnom pred

Ikona slovenských horských behov napísala v sobotu 27. júna už svoj 23. ročník a momentálne sa úspešne vezie na vlne rastúceho záujmu o tento typ masochizmu. Lebo zas sa vynorili v popredí nové mená, zas podrástol počet účastníkov: deň pred štartom ich bolo zapísaných okolo 260 (vlani asi 200). Novinkou bola aj certifikácia trate od asociácie ITRA a bežci teda môžu získať jeden kvalifikačný bod, ak by mierili na UTMB. Význam skratiek nech si každý nájde sám :-) Zaujímavejšie je ale na certifikácii najmä to, že podľa premerania „džípíeskom�

V priebehu roka sa na Slovensku konajú iba 2 akcie horských nosičov, kedy sa medzi sebou schuti porovnajú a večer poriadne zabavia. Či „schuti“ a „poriadne“ vedia iba tí, ktorí nejakú Sherpu a Stovku niekedy absolvovali. Aj tento rok si takto v strede júna pripomenuli ľudia z hôr a nosiči svojho parťáka Juraja Petranského, ktorý zahynul pred 15 rokmi pri vynáške v hangu pod Terynkou. V minútke ticha si všetci spomenuli aj na Duška Hudáka, ktorý ešte pred rokom na Stovke súťažil, a dnes už medzi nami nie je. V nosičských kruhoch panuje rodinná

Aj tento rok sa Vetroplachtím vybral obzrieť najkratší a najstrmší beh do vrchu u nás. Sú to zaujímavé preteky, čo sa pocitov týka: po dobehu človek nevie ako sa volá a o chvíľu už nevie, že vôbec bežal :-) 780m „behu“ a 212m prevýšenia Necpalčania organizovali v sobotu 13. júna už po šestnásty raz. Desať minút driny je príliš málo na zabitie pekného dňa, tak aj tentoraz sme dali rozklus z Tureckej. Len prvá etapa (bajkovanie z Králik) bola oproti vlaňajšku nahradená autopresunom. Zas o to silnejšia úderka sa vybrala dobyť Borišov.