436 ľudí bežalo na Chatu pri Zelenom plese!

Vysoké Tatry: ôsmeho ročníka memoriálu Karola Jakeša v behu na Chatu pri Zelenom plese sa zúčastnilo rekordných 436 bežcov.

Keďže Vetromag je v Tatrách doma, využil som príležitosť a vyspovedal starého známeho Miša Maláka, ktorý je hlavným organizátorom a aj autorom tohto už vôbec nie malého podujatia. Tesne po pretekoch už napätie a stres povolilo, ale emócií mal Mišo ešte na rozdávanie...

Takže pekne po poriadku: Mišo, ako to vlastne všetko začalo?

Ako aktívny pretekár a účastník aj majstrovstiev sveta v behu do vrchu som mal k takýmto podujatiam vždy blízko. Vedel som o čom to je. Zrelo to postupne. Definitívnym momentom bola vlastne tragická udalosť - smrť nášho mentora, učiteľa, zakladateľa a prvého predsedu AlkanClubu (klub horských športov). Karol Jakeš mi dal veľa, chodil som s ním do hôr ešte ako malý chlapec.

Partia okolo Alkán Clubu sa pustila do práce a výsledkom bol tento rekordný ročník:

Už v minulom roku sme sa v ankete bežeckej verejnosti stali držiteľmi Bežeckého Diamantu. To je ocenenie pre najlepšie a najobľúbenejšie krosové preteky na Slovensku...

Čím ste pritiahli na štart toľko ľudí? Okrem bežeckej elity tu bolo aj množstvo rekreačných bežcov.

Musím podotknúť, že tento beh je jedným z pretekov Slovenského poháru v behu do vrchu, beží sa v atraktívnom prostredí, profil trate nie je až taký náročný a tak si tu radi zabehnú aj bežci, zvyknutí na rovinu. V cieli na bežcov čaká super chata s výbornou popretekovou atmosférou. Ako skúsený pretekár chcem ešte povedať, že za štartovné 5 Eur sa snažíme poskytnúť kvalitný servis: pamätné tričko, guláš, nápoj, jonťák... Máme vždy veľkú tombolu a finančné ceny pre prvých troch v každej kategórii. Muži sú ocenení prví šiesti.

Čo by si rád prezradil zo zákulisia pretekov?

Mišo sa len usmeje: Stres už pomaly poľavuje... Vždy, keď je tesne pred štartom, tak sa pýtam sám seba, prečo to všetko vlastne podstupujem? Ale to množstvo spokojných fanúšikov behu po akcii mi na to dá vždy odpoveď...

Nebolo to ľahké ani teraz. Už v predstihu som musel napísať projekty do nadácií Pontis a Slovenskej sporiteľne. Bez ich podpory by bolo nemožné zorganizovať celú akciu za takýchto podmienok. Bojím sa, či sa mi to podarí udržať v takomto štýle aj do budúcnosti. Už mám za sebou aj ročníky, kde som musel na konci doplácať z vlastného vrecka... Sponzori sa zháňajú stále ťažšie...

Pikoška pretekov?

:)) Celá moja rodina chystala a varila guláš, celý deň. Očistili 40kg cibule, 40kg mäsa, 300kg zemiakov. Prišla pomôcť aj svokra. Všetkým im za to veľmi ďakujem!

Komu by si ešte chcel poďakovať?

Je ich veľa. Samozrejme všetkým kamarátom a členom AlkánClubu. Aj tým, s ktorými sme tu začali pred ôsmimi rokmi a ktorí už pre rodinné povinnosti nemohli dnes prísť. Dominovi Lukasovi a firme Zippsport, už spomínaným nadáciám Pontis a Slovenskej Sporiteľni, všetkým ostatným sponzorom a kamarátom, ktorí pomáhali. Samozrejme celému tímu chaty pri Zelenom plese. Bez chaty by tento beh nebol...

Mišo, po skončení pretekárskej kariéry pracuješ na lyžiarskom zväze ako športový riaditeľ bežeckého úseku. Ako súvisí tvoja práca s organizovaním pretekov?

Cestoval som veľa po svete a vidím, ako rozvinuté krajiny podporujú šport. Ide tu naozaj o veľa. Sú to už také otrepané frázy ako zdravie a snaha ochrániť mládež pred zlými vplyvmi... V tomto sme na Slovensku stále veľmi pozadu. Budem rád, ak organizovaním takýchto pretekov prispejeme aspoň svojou troškou k zlepšeniu...

Z toho, čo som zatiaľ počul, som pochopil, že aj po ôsmich rokoch stojí takéto úspešné podujatie na jednom človeku. Ako vidíš budúcnosť?

Veľké podujatia podobného typu sú veľkým plusom vždy aj pre región, v ktorom sa odohrávajú. Na našich pretekoch už štartovalo v ich histórii množstvo zahraničných účastníkov.  Myslím si, že u nás sú v tomto smere stále veľké rezervy. Tí, ktorých sa to týka, by sa nad tým mohli zamyslieť... (Oblastné združenie cestovného ruchu región Tatry, mesto Vysoké Tatry)

A ešte posledná perlička na záver?

Tieto preteky sme organizovali deviaty raz (8+1 nultý ročník). Prvý raz v histórii museli pretekári dole na Bielej vode platiť parkovné na parkovisku, ktoré patrí mestu Vysoké Tatry. Hanbil som sa ako pes. Nedokázal som s tým nič urobiť. Samozrejme parkovisko nestačilo. Autá parkovali po oboch stranách hlavnej cesty ešte hodný kus ďalej...

Ďakujem za rozhovor a čerstvému otcovi Mišovi Malákovi prajem veľa energie do budúcnosti :))

 info o pretekoch a výsledky:  www.alkanklub.eu

M.Bartoň