Štefan Šurgan - kompas v hlave

           Keď som ho stretol prvý raz po chvíli mi padol pohľad na divné hodinky, čo mal na ruke. Až po zaostrení zraku som rozoznal čo to vlastne je – kompas. Obyčajný kompas namiesto hodiniek.

Tento rozhovor bude o veciach, o ktorých sa v  bulvári nedočítate. Porozprávame sa s viacnásobným majstrom Slovenska a šiestym z Majstrovstiev Sveta v orientačných pretekoch na horských bicykloch.  Števo Šurgan bude hovoriť nielen o práci s mapou.

Začneme od konca:

V: "Števo, kde si a čo vlastne robíš v súčasnosti?"

Momentálne som v Grécku na ostrove Kos. Robím tu sprievodcu na horských bajkoch pre jeden club hotel. Majú sieť hotelov vo viacerých krajinách. Začal som s tým vo februári v Egypte, kde som bol do konca apríla, odkiaľ som sa presunul priamo sem na Kos.

               "Tento šport je strašne návykový!"

V: "A čo preteky?"

No preteky sú teraz bokom nakoľko s touto prácou je to ťažko spojiteľné. Neviem či sa ešte niekde niekedy ukážem ako pretekár v kvalitnej forme, ale ako hobík sa určite na pretekoch ešte ukážem. Vždy keď bude čas. Hlavne na tých orienťáckych. Ten šport je totižto strašne návykový.

V: "Aké boli tvoje najlepšie výsledky?"

Tak párkrát som skončil na  Majstrovstvách sveta či Svetovom pohári v Orientačnej cyklistike do desiatky. Vo Svetovom pohári som bol najlepšie štvrtý. Na Majstrovstvách sveta šiesty v jednotlivcoch a piaty v štafetách.

V: "Na ktoré preteky spomínaš najradšej?"

Tých je kopa. Zo športu má človek množstvo zážitkov. A ak sa zúčastní pretekov nespočetne krát ako ja... Na to sa najlepšie spomína pri pive s kamarátmi, tiež účastníkmi. Vtedy sa vynorí množstvo väčších či menších zážitkov. Väčšinou veselých. No a niekedy aj smutných či bolestivých. Ale o tom to je, dať si poriadne do tela, no nie...

               "Moje víťazstvo skončilo týždennou PNkou!"

V: Štartoval si aj na českom Bikeadventure? (Jedno z najväčších MTBO podujatí v Európe)

               Štartoval som niekoľkokrát. A mám z toho kopec veselých, smutných i bolestivých zážitkov ;o) V roku 2006 sme dokonca spolu s Martinom Dědkom v drese ASA Turnov zaknihovali víťazstvo. Nečakané, ale o to chutnejšie a veselšie. Po sobotnej etape ( a ťažkom pracovnom týždni ) bolo moje telo v katastrofálnom stave. Dodnes nepochopím ako som mohol druhý deň znova nastúpiť a podať ten plnohodnotný výkon. Bolo to neskutočné a skončilo týždenou PNkou…

    V: "Orientačné športy a olympiáda?"

               Ťažká otázka. Pokusy o to už boli, a určite zase budú.  Niektorí chcú, niektorí nechcú. Byť komerčným športom má svoje výhody i nevýhody. Ak by sme boli olympijský určite by to pridalo na popularite a bolo by viac peňazí. Otázkou je či by tým ale orienťák nestratil svoju podstatu prispôsobovaním tratí v snahe byť viac zaujímavými pre oko diváka a kamery. Ale napríklad Češi organizovali v roku 2007 Majstrovstvá sveta v Orientačnej cyklistike a v roku 2008 Majstrovstvá sveta v Orientačnom behu. Pracovali na príprave priamych prenosov spolu s Českou televíziou dlhodobo predtým a výsledok bol podľa mňa skvelý. Krásne zábery z lesa, skvelá informovanosť o priebehu preteku, spolu s ukážkami mapy na ktorej si mohol sledovať pohyb pretekárov pomocou GPS. Trate boli kvalitné, diváci, sponzori aj pretekári spokojní. Najdlhší kábel ťahaný lesom pre kameru mal vraj skoro jeden a pol kilometra. Ak sa s týmto športom trošku bližšie zoznámiš, priamy prenos môže byť super zážitkom. Chyby pretekárov a zvraty vo vývoji pretekov príchádzajú nečakane a kedykoľkvek. To diváka drží celú dobu v napätí…
Čo sa týka myšlienky olympizmu, k tej má tento šport asi podstatne bližšie ako kopa iných čo tam sú. Asi treba len skúšať na tom stále pracovať, a čakať, čo nám olympijská politika v budúcnosti prinesie. 

          "V boji o sekundy je niekedy nevyhnutné aj zastaviť."
 

V: "Povedz niečo o špecifikách orientačných športov. (tréning, špesiálne dovednosti...)"

 Je to šport ako každý iný.  Musíš sa naučiť čítať mapu a používať techniky ako zvládnuť postup v teréne. Napríklad azimut, držanie výšky, odhad vzdialenosti, výber správneho postupu, atď. A potom to zdokonaľovať ako sa len dá. Najlepším spôsobom sú samozrejme preteky. Čím viac skúseností, nabehaných či najazdených kilometrov s mapou v teréne máš, tým môžeš byť lepší. Niekto má techniku mapovania v krvi, iní na tom musia makať viac. Avšak či už to máš v krvi alebo nie, všetko sa dá natrénovať. Takisto aj to ako sa čo najrýchlejšie pohybovať v lese s mapou. Mapová technika nie je len o tom naučiť sa ju, ale aj vedieť ju použiť v správny čas a na správnom mieste. Vždy keď prichádzaš do kontaktu s novou mapou, terénom mal by si si ju v úvodnej časti trati trochu oťukať, než začneš valiť na plné obrátky, pretože každý terén i mapár sa niečim líši.    
Vedieť správne čítať mapu a a použiť to v reálnom teréne je podstatou. Ak chceš ale súperiť s najlepšími, stále je to len 50% úspechu. Tým chcem povedať, že ak chceš uspieť napríklad v Orientačnom behu, musíš byť tiež kvalitný bežec. Ak v Orientačnej cyklistike, kvalitný mountainbiker, ak v lyžiarskom orientačnom behu, kvalitný lyžiar-bežec. Najťažie na tomto športe je asi vedieť odhadnúť, kde ísť naplno a kde spomaliť na minimum. Vedieť zatiahnuť “ručnú brzdu“ v správnom momente znamená v tomto športe získať čas. Šialené, keď si predstavíš, že v boji o sekundy je niekedy dobré, ba priamo nutné aj zastaviť. Čo ale neznamená, že ti v cieli nebude na zvracanie od vyčerpania.      

               "Keď som vonku, som doma!"

V: "Tvoj vzťah k ostatným outdoorovým športom?"

Keď som vonku, som doma. A nezáleží na tom, či práve robím šport v ktorom mám kopu skúseností, alebo ako hobík skúšam niečo nové, alebo sa len tak túlam po horách s ruksakom na chrbte.  Hlavne, že je to v prírode a že sa môžem hýbať. Ak mám možnosť skúsiť akýkoľvek outdorový šport, nepoviem nie.

V: Šurgy a cestovanie?

Poznávanie rôznych krajín a kultúr je určite zaujímavým spôsobom života. Možno sa v budúcnosti touto cestou vydám aj ja. Doteraz som cestoval najmä kvôli športu. Preteky, sústredenia a tak. Bolo to fajn, videl som kopu krajín a v nich kopu zaujímavých miest. Posledné dva roky, odkedy som prestal aktívnejšie pretekať rozmýšľam ako a čo ďalej. Ak cestujem, dávam prednosť viac prírode, horám a aktívnemu pohybu ako kultúrnym pamiatkam starých historických miest. Určite by som sa aj do budúcna chcel orientovať tým outdorovým a športovým smerom.

               "Luxusný masochistický zážitok"

V: "Ako spomínaš na Salomon trophy?"

Luxusný masochistický zážitok! :o)  Bolo to skvelé, ale myslím, že na tento druh športu sme boli vtedy ešte dosť mladí. Dobré je, že ešte aj teraz sme ma to dosť mladí. Až dozrejeme, bude možno zaujímavé skúsiť to znova. Je to fajn, len tak v piatok ráno vyraziť a frčať takmer nonstop až do nedele. Hlavne tie nočné pasáže majú svoje čaro. Jediné čo ma od toho odrádza je, že strašne rád spím. Ale ako na to spomínam:

                         "Spať sa dá aj za pochodu!"

 Ďakujem Šurgimu za rozhovor, zrodený v neľahkých podmienkach internetovej komunikácie medzi Egyptom, Gréckom a Talianskom. Prajem do budúcnosti veľa rýchlo a ľahko nájdených lampiónov. Nielen tých pretekových :) 

Martin Bartoň