Po hrebeni Javorníkov 2: okolo Jakubovského vrchu

Voľajakú smolu mám v tých Javorníkoch – ako som tam, furt je hnusne. Tentokrát som síce vedel, že do väčších výšok netreba ísť, že tam budú mraky. Ale som podcenil severnejšie šírky, doma v Turci sa spravilo pekne :-) Ešte na stanici v KNM som sa rozhodoval, či nejsť radšej na Ľadonhoru, ale tam to vyzeralo tiež neutešene. Tak zvíťazil pôvodný „okruhový“ plán: z Nesluše cez osadu Mičekovci na hrebeň k „Potvorovi“, odtiaľ po červenej na západ na Kamenité k rozhľadni, čelom vzad a nazad – ale iba pod Jakubovský vrch. Odtiaľ dolu z hlavného hrebeňa, po modrej a žltej cez osadu Ostré nazad do Nesluše, kde sa vynorím z opačnej strany. Všetko klaplo, len cestou nazad som už neprešiel Jakubovský vrch, ale od kaplnky pred ním som to na modrú strihol „skratkou“ cez osady Hutyrovci a Grešákovci – oveľa lepšie, odporúčam!

Trasa je to zhruba na 7 hodín, až na začiatočné strmšie štveranie lesom na hrebeň k osade Mičekovci (tak 40 minút) pohodová prechádzka zvlneným terénom. Teoreticky by sa to dalo polietať aj na bajku, lebo je to takmer všetko po lesných a lúčnych cestách. Strmší výstup/zostup po chodníkoch sa dá obabrať obchádzkami k samotám. Ale to by muselo byť veľmi dlho veľmi sucho :-) Lebo tu vládnu gazíky, zetory a vetriesky a tie dokážu pevnú cestu aj za sucha na nepoznanie „skvapalniť“. V lese. Na lúkach to bolo aj deň po lejakoch pohodové.

Najhorší bol práve úsek cez Jakubovský vrch a okolo sedla pod Grapou, lebo tam akurát ťažili dáku kalamitu. Keď som spredu začul mrmľanie (nie medvedie, ale také naftové), tušil som, že bahenným zábalom neuniknú moje vibramy :-) Ale zas, mokrá tráva na lúkach ich chytro umyla. Čo ale dážď nezmyje, to sú tony odpadu všade, kam oko dovidí – hlavne plastové fľaše a plechovky od piva. Že sa človek blíži k samote je jasné, keď prejde okolo smetiska s pneumatikami, starými televízormi a plnými vrecami bordelu. Dreveničky síce vypipľané, dvory do čista vymetené – ale hlavy tiež.

Rišo Pouš

• Späť