Preteky - Majstrovstvá sveta v kombinácii alpské lyžovanie/klasické lyžovanie/tenis - Vetroplach magazin

Majstrovstvá sveta v kombinácii alpské lyžovanie/klasické lyžovanie/tenis

01.02.2015
majstrovstva-sveta-v-kombinacii-alpske-lyzovanie-klasicke-lyzovanie-tenis

Bol by som zvedavý, v akých disciplínach ešte neboli majstrovstvá sveta. Ľudskej fantázii sa nedá spraviť koniec. A že sa na všetko nájde spústa pretekárov, to je tiež jasné. Toto tu patrí k exotickým kombináciám a človek tam stretne aj športovcov, ktorí v jednotlivých disciplínach patrili ku svetovej špičke (okrem mňa!).

 

V roku 1986 vyhral Garmisch – Partenkirchen organizáciu 7. ročníka v súboji s Megéve (F) a Baquerou (Španielsko). Hneď na prvej schôdzi boli nominovaní pretekári v jednotlivých kategóriách, ktorí prichádzali do úvahy. V mojej skupine (do 60 rokov) som bol jediný, ktorý spĺňal podmienky.

Podmienkou bola pretekárska licencia v alpskom aj bežeckom lyžovaní a aktívna účasť v tenisovej lige. No a kvalifikácia na národných majstrovstvách. Cez tieto prekážky som sa dostal a celkovo nás bolo šesť ľudí v rôznych kategóriách za GA-PA. Za ideou postaviť túto kombináciu na nohy stojí meno Walter Föger. Tento chlap z Kitzbühelu bol pretekár, aj vo výbere olympionikov, ale aj členom Davis Cupu za Rakúsko. Siedmy ročník MS bežal dva týždne: prvý týždeň preteky seniorov a druhý týždeň hlavná výkonnostná trieda. 18 národov prihlásilo svojich účastníkov, pozvaní boli majstri sveta z minulých ročníkov, seniori, hlavná trieda (muži aj ženy), juniori.

Objavujú sa tu mená medzinárodne známych pretekárov ako Karl Schranz, Anderl Molterer, Henri Duvillard, Annemarie Moserová – Pröllová, Alfred Hagn, Max Rieger, Fritz Binder, ale aj iní, ako juniori Pavel Viktorín (ČSSR), Detlef Buller (NSR), aj náš Christian Sporer (Garmisch). Koľko nás všetkých bolo sám neviem, len moja kategória mala 72 účastníkov!!!

Jeden týždeň tenisový turnaj, 10km beh na lyžiach a dve kolá obrovský slalom, to bude náš job v týchto dňoch. Účastníci bývajú v hoteli Dorint, kde sú aj tenisové haly, plaváreň s teplou vodou, sauna a masáže. Hrá sa na pomerne pomalom granuláte. Ja bývam doma, kde mi varí moja žena Pira: špagety a zasa špagety.

 

Poslednýkrát v živote som absolvoval prípravu s veľkými objemami, ale padlo mi to už ťažko, telo nechcelo poslúchať. Moja tajná túžba bola skončiť v prvej dvadsiatke, konkurencia bola tvrdá. Koncentroval som sa výlučne na mojich 72 protivníkov. Po zápise začal tenisový turnaj v pondelok v hale hotela Dorint, cez deň som absolvoval bežeckú trať v Kaltenbrunne a skúšal vosky.

Vylosovanie mi prináša konkurenta zo Španielska a hráme až o 22. hodine. Hodinu sa rozohrávam, aby som našiel svoj rytmus. Protivník ho nenašiel a  som v druhom kole po 6:3 a 6:3. Nechám sa vymasírovať, a hneď domov na špagety a spať.

 

V utorok je náš beh naplánovaný na 11. hodinu, tak skúšam vosk a pomaly sa rozbehávam. Túto trať poznám ako vlastnú dlaň, má to výhodu, že viem presne, kde ako ide lyža a kde mám atakovať. Vyhráva bežec z Fínska, ja na veľké prekvapenie končím štvrtý. Výborne.

V stredu hrám druhé kolo tenisu o 16. hodine, cítim už trochu hnáty, tak sa idem len ľahko previezť na Kandahar a domov do postele, oddychujem a pijem minerálie a dextro energen. Ja som hráč len v regionálnej lige seniorov za Garmisch, tak očakávam prehru. Protivník je Talian zo Südtirolu a doma učiteľ tenisu. Myslím si, nech osud rozhodne. Vidím, že je technicky lepší ako ja, tak začínam psychologickú vojnu. Vravím mu: „vidím, že si dobrý, poď, ideme hneď na pivo“. No a myslím, že ma potom podcenil. Prvý set vyhral jasne 6:1, nemal som šancu. V druhom som sa rozhodol vybehať každú loptu, vsadil som všetko na moju kondičku. Nebral ma vážne, vyhral som 7:5. Potom začal hrať nad svoje pomery, chcel sám robiť punkty, robil chyby a vyhral som zase 7:5, s tým som nepočítal. Nechal som sa vymasírovať, rýchlo domov, pil som množstvá a hltal všetky možné regeneračné tabletky.

Vo štvrtok ráno som mŕtvy, pijem veľa kávy, robím gymnastiku a idem do haly, hrám tretie kolo o 13. hodine. Konkurencia je stále väčšia. Ako inak, oproti mne stojí majiteľ tenisového strediska vo Wagingu, výborný lyžiar a hráč nemeckej ligy. Výsledok bol vopred jasný, rozlúčil som sa s halou po 2:6 a 3:6. Myslím, že on sa ani nezapotil. Po masáži som ostal sedieť na pokec v hoteli a oddychoval som.

V piatok tréningové jazdy na Kandahari, aby som si zvykol na svah. Kamarát, bývalý FIS pretekár Pepi Schweiger mi ponúkol na túto trať svoje 2,15m dlhé Völkl, ale ja blbec som sa rozhodol ísť ten obrák na mojich 2,05m dlhých slalomkách Völkl. Myslel som, že tie dlhé lyže v tej rýchlosti v zátačkách neovládnem. Falošné rozhodnutie!!!

 

Večer zabijeme s Pepim u mňa v pivnici, pripravujeme sklznicu na voskovanie, brúsime hrany agresívne na ostro. Stále rozmýšľam, či nemá Pepi pravdu, nachystáme oba páry lyží. V sobotu ráno som už zavčasu hore na trati, rozjazďujem sa a študujem bránky. Lyža ide dobre, uvidíme.

Štart je o desiatej, všetci obiehajú okolo štartovacej chatky ako s nasolenou riťou, sneh o kúsok ďalej je žltý, každý síka od nervozity. Číslo mám asi v polovici, mám čas sa dívať, ako to tým prvým ide. Vždy som sa tešil na tú chvíľu, keď som stál na štarte, bol to výborný pocit, rád som pretekal. Je odrátané, dvierka štartu sa otvárajú, teraz som sám so sebou. Nasadzujem vysoko nad bránami, aby ma nevynieslo, zatiaľ to ide. V polovici je dlhý traverz doľava a tu si spomeniem na Pepiho. Moja lyža je tu pomalá a viem, že som to tu presral. Až do cieľa robím čo môžem, ale tabuľa ukazuje zlý čas, po prvom kole som 22. Garmischania v cieli neboli nadšení a ja ešte menej. Našťastie nie som za exotmi ako sú Turci a Maďari.

 

Pepi je v cieli s lyžami, vezmem ich a idem sa rýchlo rozjazdiť, mám dojem, že ma niekde krásne treskne. Na druhé kolo ide Pepi so mnou hore na štart a preparuje ešte lyže. Stojím zase hore, paličky nachystané na odraz a vo vnútri mám kamikadze dušičku, plný plyn a nič inšie. Traverz ide diabolsky, len nevyletieť. Splnilo sa a nakoniec mám v druhom kole štvrté miesto. Pepi, vďaka! No a začínam dúfať, že asi budem do tej dvadsiatky. Idem ešte výťahom dve voľné jazdy, nechať stres za sebou.

 

Ideme nakoniec všetci do hotela Dorint, prvá vec je Mass Weissbier a merači časov počítajú punkty na konečné umiestnenie. Po večeri je slávnostné vyhlásenie výsledkov a rozdelenie cien a diplomov. Víťazi museli platiť pijatiku, kolo za kolom. Nakoniec boli všetci majstri sveta – lebo keby ma nebolo tam vynieslo, alebo to mazanie, tak som vpredu a tak ďalej.

 

Toto boli moje posledné vážne preteky, ochota ešte raz tak drieť na kondičku sa stratila a bolesti pribúdali. Môj cieľ som dosiahol, nakoniec som bol trinásty a spokojný, mohlo to skončiť aj horšie. Z bavorského družstva ma nemuseli vyhodiť, skončil som sám, sebakriticky, že už na to nemám.

 

Preteky ako duševný liek, spomienky Jano Banko

 

Diskusia




©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3019605