Preteky - CCC (Courmayeur Champex Chamonix) 2014 - Vetroplach magazin

CCC (Courmayeur Champex Chamonix) 2014

26.09.2014
ccc-courmayeur-champex-chamonix-2014

O Ultra Trail du Mount-Blanc (UTMB, 168km a cca 9000 výškových metrov), sa nemusím priveľa rozpisovať. Poznáme ho všetci ako najpopulárnejší horský ultramaratón v Európe a pravdepodobne je aj tak trošku snom nejedného z vás. CCC (Courmayer - Champex - Chamonix) je jeho kratší variant, ktorý sa popri UTMB tiež beží. Má 101 km a viac ako 6100 výškových metrov. Všetko okolo UTMB a jeho kratších (OCC: 53 km, +3300; CCC; TDS: 119 km, +7250) a dlhších odnoží (PTL: 300 km, +28 000) je jeden veľký a úžasný “festival” v malinkom alpskom mestečku Chamonix, ktoré je v tú dobu prepchaté miliónom ľudí.

Pre pokoj v duši som sa na CCCčko skupinovo registroval s bratom Tomim a kamarátom Mikim ešte minulý rok. Mali sme nazbierané potrebné kvalifikačné body. Predstava zabehnúť si niečo také prestížne a populárne ma lákala, no nezdala sa mi v tom čase príliš reálna. Situácia sa zmenila v januári, keď sa na nás usmialo šťastie v losovaní. S bratom sme si boli vedomí, že nabudúce také šťastie nemusíme mať. Miki nám veľmi pomáhal nielen pri organizačnej príprave na pretek, ale aj s komunikáciou na mieste. S jeho plynulou francúzštinou išlo všetko ako po masle (mám pocit, že Francúzi sú ochotnejší, ak sa im prihovoríte v ich reči).
Tréningovo som sa systematicky pripravoval zhruba sedem mesiacov. Zimné a jarné mesiace som venoval budovaniu vytrvalosti, resp. jej vylaďovaniu. Oproti minulému roku, kedy som behával aj dva extra dlhé tréningové behy po sebe (najprv 40+30, chvíľu aj 40+40 km) na týždennej báze som zmenil stratégiu a trošíčku zvoľnil. Minule som sa snažil pozorovať svoje telo v záťaži, učil sa behať aj keď to už išlo (hrozne) ťažko a pracoval na psychike a psychickej odolnosti. Tento rok som už viac vnímal kvalitu tréningu a jeho určenie. Experimentoval som. Raz to bolo na výškové metre, inokedy som sa vyslovene hral s technikou a došľapom a tréning “šil” na posilňovanie pre beh špecifických svalov nôh. Dosť som toho nabehal aj na súťažiach a bežeckých akciách (napr. od TK Filozof), kde som mal možnosť sa niečo naučiť aj od lepších, hlavne skúsenejších bežcov. V júni som začal pracovať na stovkách, čím som ešte viac znížil objemové kilometre v tréningu, pretože som nechal viac priestoru regenerácii. Ísť znovu do šialeného objemu nemalo podľa môjho názoru zmysel, keďže som potreboval akumulovať sily na august a nie ich strácať a riskovať zranenie. Každý mesiac som šiel jednu. Začal som Rudohorskou stovkou, potom prišla NTSka (júl). Cítil som, že potrebujem viac skúsenosti a tak som ich uprednostnil pred objemom. Stovka je dosť vabank a častokrát je výkon ovplyvnený faktormi, ktoré pri kratších ultra tratiach nehrajú až takú významnú rolu.
CCC štartuje v Courmayeuri (IT) o 9:00 ráno. Tam nás previezli autobusy z Chamonix (FR) tri hodiny pred štartom cez tunel vyvŕtaný pod Mont Blancom. Pre budúcnosť je určite lepšie ubytovať sa na talianskej strane, pretože sa človek dlhšie vyspí (na registráciu do Chamonix vás prenesú autobusy organizátora zdarma). Cesta cez tunel stojí asi aj 80 Eur. Predpokladám aj, že Taliansko nebude také predražené ako Francúzsko. Telocvičňa, do ktorej nás previezli, bola napráskaná ľuďmi. Na záchod sme chodievali radšej von, pretože 2 záchody na takú hromadu ľudí nestačia. To treba organizátorovi vytknúť. Na štarte sa mi podarilo prekĺznuť do prvej línie, zhruba do prvej päťdesiatky bežcov. Našťastie som štartoval z prvej vlny (boli tri v 15-minútových rozostupoch).

Po odštartovaní sa prví pretekári rozbehli ako besní. Sám som bežal niečo málo cez 4 min/km, no prví mi tak rýchlo utekali (museli ísť pod 3:50) až som usúdil, že to nemá význam. Trať som nepoznal a prepal som riskovať nechcel. Helikoptéra, ktorá natáčala štart, robila taký vietor, že v jednej uličke zhodila z okna aj kvetináče. O rozvírenom prachu ani nehovorím. Atmosféra bola perfektná, ľudia robili poriadny hurhaj. Hneď z dedinky Courmayeur sa už stúpa na prvú 2600ku. Ide o 1580 vystúpaných metrov na 10km. Prvé tri kiláky som teda napálil takmer v štvorkovom tempe, potom som spomaľoval ako aj všetci ostatní. Stále som predbiehal tých, ktorým už po tom svižnom štarte došlo. Situácia sa zmenila niekde v tretine kopca, kde sa chodník podstatne zúžil a už sa išlo v štrúdli. Hneď ako sa vyskytla príležitosť som predbiehal. Držal som si rýchlejší, no stále dosť šetrný krok.
Zbeh z hory som zámerne zvoľnil na niečo okolo 5:30 min/km. Na bojovníkovu radu som sa šetril, pretože tie zbehy na celom masíve sú dosť dlhé a dopadnúť ako Krupička minulého roku som teda nechcel. Následný hrebeň a traverz pod druhú horu (2500ku) som šiel niečo okolo 5:00 - 5:30 min/km. Chodník na vrchol (či skôr sedlo) bol stále užší, ale dav ľudí sa podstatne rozbil. Zo začiatku sa stúpa miernejšie (prechádza sa cez dolinu), exponované je to až na konci. Tu ma chytila aj prvá prehánka. Nepremokavú bundu som si ešte nedával, nechcelo sa mi šaškovať a spomaľovať. V sedle som musel na chvíľu zastať a ošetriť si vznikajúci pľuzgier vazelínou. Ešte stále daň z Nonstopbehu v podobe novej, slabej kože na pätách po vtedajších pľuzgieroch. Ťahá sa to so mnou celú sezónu. Nasledoval ďalší zbeh, 20km pri klesaní 1500m. Opäť som ho šiel zvoľna ako ten prvý.

Všimol som si, že Francúzi zbiehali z kopcov ako blázni. Strácal som ich za obzorom, ale nič som si z toho nerobil. Veď to sú ich kopce a sú na ne určite viac adaptovaní ako ja. Už na traverze pod druhú horu som si všimol, že vytrvalostne sú naopak na tom podstatne horšie. To bola moja výhoda v závode, tam som ich chytal a predbiehal. Ak sa ma aj niekto chytil, nevydržal dlho. O 2-3 kilometre po ňom nebolo ani chýru ani slychu. To je tak, keď niekto beží len do kopca a z kopca. Myslím si, že vytrvalosť (ako súbeh dychu, tempa a zakysľovania tela a správne vyvinutej červenej svaloviny) sa buduje roky a je základom, na ktorom možno potom stavať neskôr aj výbehy, zbehy a ostatné taktické časti vysokohorského ultrabehu. V našich podmienkach sa trénuje perfektne!
Hneď po tom 20km dlhom zbehu prišiel kratší výbeh na občerstvovačku na 56. kilometri (Champex-Lac), kde ma čakala švagrinka Radka. Bolo to len 400-metrové stúpanie, ale paradoxne sa mi išlo najhoršie. Asi ma zničil asfalt, ktorým sa chvíľu zbiehalo. Zo Champex Lac je to do Chamonix 42km a z hľadiska výškového profilu niečo cez 3000 metrov. Od toho miesta som to plánoval napáliť. Preto som na občerstvovačke použil VEGA Pre-Workout Energizer, ktorý som mal otestovaný zo Stíhačky. Názov síce napovedá, že ide o predtréningový drink, ibaže mne sa veľmi osvedčil na ultra závodoch. Funguje veľmi dobre, jeho trojkombinácia a pomer sacharidických a tukových zložiek dodá unavenému telu parádny výkon.

Nasledovali tri záverečné kopce, tzv. traja sviniari, ako ich nazvala Mirova Marcelka na ulicnicibehaju.blogspot.com (mimochodom Miro si zabehol celé UTMB). Prvého z nich som vybehol do polovice, asi cca 500 výškových metrov, potom som už prešiel do kroku. Zbehol som ešte zvoľna a nechal sa aj predbehnúť. Na druhého sviniara, tiež cca 1000m výbeh, som použil druhú predtréningovú VEGU. Opäť som ho zhruba z polovice vybehol, zvyšok odkráčal. Na jeho vrchole sa už podstatne zhoršilo počasie. Dážď, ktorý ma sprevádzal už od prvého sviniara, zosilnel a pridal sa aj vietor. Prišiel čas obliecť si nepremokavú vrstvu (stále som šiel len v tričku a bežeckých šortkách) - bundu Salomon Bonatti (veľmi sa mi osvedčila).
Zbeh z druhého sviniara som už šiel v takom tom mojom pretekárskom tempe. Kopec bol charakteristický hlavne blatom, ktoré vyzúvalo tenisky. Ale aj napriek tomu sa to dalo dobre zbehnúť. Prial som si ho zísť za svetla, ale v lese už bolo príliš šero a tak som musel použiť čelovku. Vo Vallorcine som doplnil vodu a rozrobil tretí energizer. Čakal ma posledný sviniar - tisícmetrový výbeh a zbeh. Pod horu som to dosť tlačil a začal pracovať na finálnej pozícii. Mnohých som predbehol ešte aj na úvodom stúpaní na vrchol. Terén bol viac kamenistý a chodníky boli miestami zaplavené. Už mi bolo jedno, či idem cez potok, či cez blato. Nešpekuloval som, tlačil ma už čas a vedel som, že ešte stále mám koho predbiehať.

Zneistel som vo chvíli, keď mi barometer ukazoval nadmorskú výšku 2000 m.n.m. a zopár čeloviek bolo stále vyššie, ako som bol ja. Zle som si to pozrel, posledný kopec mal 2100 m.n.m. a tak ešte posledných 100 výškových metrov bolo nutné zdolať. Zo sutiny a drte som sa ocitol na mohutných kameňoch pripomínajúcich tatranský terén. Zrazu už bolo treba aj trošku techniky, a tak som aj značne spomalil. Kameň bol mokrý a dosť šmykľavý. Raz som sa aj šmykol, odnieslo si to jabĺčko na kolene. Našťastie som vedel pokračovať ďalej. Horšie bolo to, že spomalením som sa začal chvieť od zimy. Preto som náročky zrýchlil dych, aby som viac rozprúdil krv. Škoda, že aj zbeh z vrcholu bol po poslednú kontrolu ťažko schodný. Musel som byť opatrný, a tak som sa aj vedome rozlúčil s mojím limitom.
Na CCCčko som si ho stanovil do 15h, čo sa mi aj celkom darilo plniť. Bolo by to ale tesné. Škoda, celý ten zbeh mi to vŕtalo v hlave. Do cieľa som prišiel o 42 minút neskôr v čase 15:42. Obsadil som 66. pozíciu a 49. v kategórii. Celú trať som prešiel pocitovo celkom pohodlne, bez väčších problémov.

Myslím si, že na CCCčko treba trošku špecifickejšie trénovať a určite si tento sen treba splniť až po niekoľkých odbehnutých vysokohorských ultrákoch (100km a viac). Napriek dažďu a trošku aj vetru sme mali podmienky celkom dobré. Treba si však uvedomiť, že v priemere sa bežec na tomto podujatí pohybuje v nadmorskej výške 1766 m.n.m., pretína 2600ku, 2500ku, vybieha cca 3x na kopec profilom pripomínajúci Kráľovu Hoľu, a tak to nie je len o kondícii! Skúsenosť s vysokohorským ultrabehom, zlým počasím pôsobiacim na človeka v stave vyčerpanosti a hlavne s psychickou odolnosťou je podľa mňa nutná. Pre mňa osobne by bolo lepšie ísť tento závod až budúci rok. Dosť som to tam cítil. Konkurencia je tam fakt silná, je tam celý svet.
Do budúcna a pri trochu šťastia v žrebovaní plánujem „comeback“, reparát CCCčka. Avšak cieľ si musím posunúť zasa kamsi inde, o tú hodinu lepšie mi to už stačiť nebude. Na druhú stranu zvažujem aj TDSku (Sur les Traces des Ducs de Savoie - niečo ako cesta vojvodcov). Vraj ide o najkrajšiu trať v rámci podujatia a tak som na ňu veľmi zvedavý. Mám zopár mesiacov nad čím rozmýšľať :-)

Martin Kovaľ
Ďalšie informácie a reportáže nájdete tu: www.martinkoval.tumblr.com

Súvisiace články:

Diskusia




RE: CCC (Courmayeur Champex Chamonix) 2014
RoboL 29.09.2014
Martin pekne zhrnute, aj to umiestnenie je perfektne. Moj ciel bol absolvovat v casovom limite, co sa aj podarilo. Ako Ti drzali tie S Lab na tych poslednych 3 kopcoch? Aj ked si tam bol o dost skor nez ja, mal som Brooks G7, ale v tom blate to bolo take korculovanie. Tak vela zdaru do dalsieho pokusu o bednu :). PS.Stretli sme sa v Chamonix pred obchodom s potravinami.

Sportful | Eshop so športovým oblečením
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2017  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 2833798