Preteky

  Šesť hodín - to bude v pohode, napadlo mi ako prvé po tom, čo na mňa z FB vyskočila udalosť, ktorú organizuje košická Bicycle garage, Chata Hrešná a združenie Time 4 Fun. Má ísť o prvý ročník v okolí chaty Hrešná. Akcia ma hneď oslovila, keďže som už dávnejšie chcel vyskúšať po rokoch pauzy od bežeckého ultra nejaké mtb ultra v podobe 12 hodinovky alebo až 24. Toto by mohlo byť vhodné oboznámenie sa s dlhším krúžením na jednom okruhu. Takže je rozhodnuté, prihláška vyplnená. S platbou som ešte počkal, či sa na mňa usmeje šťast

Prológ Je skoro polnoc, sledujem kužeľ svetla čelovky v jemnom opare hmly pred sebou na asfaltke, počujem monotónne hučať koleso môjho bicykla a snažím sa udržať oči otvorené. Tretia jazda tmou v slede za sebou, dva triapolhodinové spánky-nespánky na tenkej alumatke kdesi v teréne. Vedľa cesty vidím periférne altánok. Viem, že tam nie je, ale musím si to overiť. Posvietim tým smerom a altánok zmizne. Namiesto neho sa zjaví hradba stromov a kríkov. O pár metrov nižšie na druhej strane cesty chata. Všetko výplody mojej unavenej mysle v kombinácii s hr

Po lanskom nultom ročníku, pripravenom s typickou miestnou pohostinnosťou a srdečnosťou, prišla po veľmi dobrých ohlasoch zákonite repríza, už pod krídlami SUT. Do Stropkova sa na posledný septembrový víkend dovalilo asi o polovicu viac ultráčov ako vlani, ale limity (100+100 kusov na obe trate) na vlastnú škodu tých nezúčastnených ostali znovu nenaplnené. A tak aj tento ročník mal komornú atmosféru väčšej rodinnej oslavy. Alebo menšej východniarskej svadby. Do 150 hostí tuším :-) Počko vyšlo takmer bežecky ideálne – teda aspoň pre tých chladnomil

Tak, po ročnej prestávke znovu a vo vylepšenej podobe, s predĺženými všetkými troma traťami (71/43/15 km) a s rôznymi inými novinkami. Jednoducho v Zázrivej to pri ihrisku v poslednú augustovú sobotu (presne 28.8.) od rána vrelo. Teda od večera, lebo klasická ultratelocvičňa bola znova v ponuke a aj registrácia bola odporúčaná skôr tá večerná. Akosi sa to všetko (dúfajme) vracia do starých koľají.  Štart najdlhšej trate Ultramagura (lebo detské trate nás nezaujímajú, že...) o siedmej ráno bol ešte v takom príjemnom (skoro) chládku, ale sln

Sme sa tak bavili v cieli: bolo vlastne niekedy na Ultra Fatre normálne počasie? Lebo tu keď neleje a neblýska sa, tak oskar vypráža alebo dusno dusí. No ale čo chceme na vrchole leta, že? Inak tento siedmy ročník začal veľmi podobne ako vlaňajší – strachom z predpovedí. Zase sa valil front, a že bude pršať, to bolo viac než isté. Či sa bude aj blýskať, až také jasné nebolo, ale že sa toho orgovia aj účastníci boja, bolo jasné z tých prestrašených pohľadov, ktoré sa na mňa obracali pri fotení pred štartom: „To ty? Fuj, už som si myslel, že b�

Kedysi som si povedal, že reporty už budem písať iba zo stoviek, no posledné dva víkendy som strávil na dvoch síce kratších ale o to výživnejších pretekoch. Dokopy to bolo niečo okolo 110 kilometrov a 7000 metrov prevýšenia, tak o tom sa už snáď oplatí niečo málo napísať. Nabehané som toho nemal veľa, no viac mi robilo starosti to prevýšenie. Ale veď všetci vieme, že najlepšie sa trénuje na pretekoch, tak prečo sa nerozbiť?! :) Ako prvá ma čakala Strečianska mašľa ( STRAVA ), ktorá sa týmto rokom prvý krát zaradila do Slovak Ultra Trail ligy,

Po roku pauzy kvôli „pliage“ sa najnáročnejšia (alebo najprevýšenejšia) slovenská stovka znovu prebrala k životu - a ako je u nej zvykom, dosť sa toho za ten čas pomenilo. Čo je ale najzaujímavejšie, takmer vôbec sa nezmenila trať, a aj tú maličičkú zmenu na konci nezapríčinili špekulácie a optimalizácie organizátorov – a to už je čo povedať! Ubudla vlastne len cieľová strminka. Chata Veronika totiž už neexistuje, namiesto nej sú tam rozostavané dajaké apartmány či čo.  Takže v podstate bola trať ukrátená o výškové aj dĺžkové metr

Také nenápadné podujatie ultrabežecké sa len nedávno zrodilo v Strečne - a pritom tento rok už štvrtý raz bolo! A dokonca po vynútenej covid-pauze v r.2020. Donedávna možno nenápadné pre „ultrášov“, lebo ho organizujú miestni turisti (KST Uhlík) a nie niektoré zo známych mien slovenskej ultrascény. Ale tentokrát sa do toho zamontoval už aj Slovak Ultra Trail a Mašľa je zrazu aj v SUT-lige. Napriek tej akože nenápadnosti sa ale stačí pozrieť do profilu trate a každý musí spozornieť, lebo toto nie je klubový výklus po miestnych zvážniciach! Pekn

Preteky na horských bicykloch sa tešia už dlhé roky veľkej popularite. Tzv. MTB maratóny sa organizujú naprieč celou krajinou a snaha organizátorov o čo najväčšiu účasť býva často naplnená. Štandardom je viacero tratí rôznych dĺžok a obtiažností. Už v dávnejšej minulosti sa mi podarilo absolvovať viaceré tieto podujatia a potom po dlhšej pauze boli práve preteky Ilovníckym hrebeňom tou akciou, ktorou som sa aspoň na chvíľu opäť vrátil k obľúbenej aktivite. Už pred štyrmi rokmi, keď som absolvoval dlhú trať Ilovníckym hrebeňom, som bol veľmi p

Najstaršia z mladých slovenských stoviek je v hlbokej puberte (15. ročník), ale najmä sa stala v podstate prvou ultraakciou u nás v novej „postcovidovej“ ére. Lebo „náhubky“ a iné opatrenia nám vláda zrušila akurát vo štvrtok (dúfajme, že na furt),  takže v sobotu 23.4. sa mohlo ísť do akcie s hlbokým a slobodným nádychom :-) A ešte jedna novinka – Lazovka už nie je v SUT lige, lebo Slavo si ju chce zachovať takú puknovejšiu, nezviazanú niektorými (inde nutnými) pravidlami. To nie je negatívum ani kritika, to je len konštatovanie faktu, �

Poriadne dlhú pauzu naordinoval covid slovenskej Pierra Mente – naposledy sa rýchlošľapky preháňali bokami v r. 2019. Ale tento, v poradí 13. ročník, vyšiel zato naprotiveň svojmu nešťastnému číslu šťastne. Nik sa príliš nezrakvil (aj keď pár odstúpení bolo ako vždy) a počasie ako na objednávku, aj keď niektorým chladnomilným bolo poriadne horúco. Obloha azúrová a pieklo zhora teda fest... Vo štvrtok na severe asi menej, v piatok a v sobotu na južných bokoch potom už naozaj jarne. Teplo ale aj pomáhalo, lebo niektoré prvé ranné zjazdy neboli pr�

Tak sa vrútocký silvestrák, najdlhší a najstarší na Slovensku, dočkal. Jubilejného 40. ročníka, po ročnej pauze zavinenej Covidom. Síce s menšou účasťou a s obmedzeniami, ktoré boli nutné, aby organizátori vyhoveli protipandemickým opatreniam a nariadeniam, ale podaril sa! Za to samozrejme vďaka veliká patrí najmä Danovi Konečnému a jeho tímu (TAT, Svemat). Po bielych vianociach nastalo počasie typicky bežecké, čiže odmäk :-) Hmlisto, miestami mrholivo, teplota mierne nad nulou, na ceste sa nešmýkalo, no proste pre väčšinu zúčastnených bežecký

Doslova expedícia, lebo dostať sa do/z Oravskej Polhory, to mi zabralo viac času ako celá prechádzka. Ale zase – už aj dlhší čas som strávil cestou za kopcami :-) Polhora – Martoša – Modralová – Malá Babia hora – Slaná Voda – Polhora, to je koliesko asi tridsaťkilometrové, turisticky napočítané na necelých 10 hodín. No išiel som naľahko v „ultraštýle“, lebo som chcel aj autobus stihnúť, tak som musel v závere trochu kopnúť do vrtule. Ale zase - dole pod Malou Babou horou som si to ešte trochu predĺžil odbočkou cez Hviezdoslavovu aleju. Počasi

Nejako som sa nedokázal zničiť na Javorníckej tak, ako som si predstavoval... Rýchlo ma začali zase „päty svrbieť“. Aj som bol krv darovať a nič – furt dáka premotivovanosť či čo. A keď Slavo definitívne ohlásil, že Lazovica teda bude, čo iné mi ostávalo? Som si povedal, že dobre, skúsim sa zničiť na dvojnásobnej trati. Aspoň pomíňam tie gély po záruke. Len počasie sa ohlasovalo viac kochacie ako behacie, žiadna typicky usmoklená, zamračená jeseň. Tak foťák ostal doma, lebo by ma trhalo furt stáť a telefón je pre fotenie rýchlejší - pri beha

Po ročnej pauze, zavinenej (ako inak) pandémiou, sa tieto tradičné preteky vrátili na tatranskú žulu, a tak si Jožo Hlavčo a Lenka Hiklová mohli svoje prvenstvá z r. 2019 „užívať“ o rok dlhšie ako je obvyklé. Návrat sa síce konal v tradičnom termíne (sobota tentokrát pripadla na 16. október), ale už nie v tradičnom formáte s časovkami a časovým limitom v cieli. Nová partia organizátorov, zas ten covid a problémy s povolenkami presunuli štart a cieľ na Štrbské pleso a vypustili stádo asi 130 pretekárov (aj keď vraj predtým bola vypredaná š